Prečo máme viac kresťanských vyznaní VI

Pridávam v toto utorkové popoludnie už v poradí šiesty blog na túto tému, dúfam, že to už čoskoro dokončím.

V nasledujúcich pasážach sa dotknem o tematike absolútnej pravdivosti tajomstva Eucharistie.

Kto by neveril týmto jasným slovám Pána, že on je skutočné telo a jeho krv je opravdivý nápoj? Len ten samozrejme, kto sa snaží vnímať veci také aké sú a to predovšetkým vo svetle pravdy a pravdy písanej v Písme Svätom.

Tu prišlo predsa k rozdeleniu cirkvi, ktorá de facto ešte ani poriadne neexistovala. Nie je to tragédia? Zamysleli ste sa niekedy, kedy skutočne nastalo pri protestantskej denominácie, kto skutočne je zakladateľ luteránskych zhromaždení?

Sú to predsa učeníci, ktorých bolo na začiatku pri nasledovaní Ježiša, ako hovorí Písmo počet číslo 72. Áno, presne tí učeníci, ktorí nasledovali Ježiša od začiatku jeho vystúpenia, ale keď Ježiš začal o svojom tele otvorene hovoriť už vtedy ako o eucharistickom chlebe a krvi ako o opravdivom nápoji, kto bude jesť z tohto chleba (tela) bude mať život večný, a ďalej sa môžeme samozrejme kto chce, dočítať viacej na stránkach Písmach svätých Evanjelii....

Už o ňom nechceli viacej počuť, a tak teda nakoniec z ich strany nastalo rázne ukončenie všetkých debát, koniec a návrat do starých koľají, z ktorých vyšli a nazad sa vrátili. 

tu vidíme, či to chcete počuť alebo nie, ale poviem ešte raz jasnejšie, protestantská cirkev je pokračovateľ myšlienok farizejov, ktorí sa pýtali rôzne nezmysly na adresu Ježiša Krista so zámerom provokovať, nie dozvedieť sa pravdu.

Tu sme na koreni veci. Luther, Zvingli, Kalvín, Hus a podobní deformátori ktorí vystúpili v cirkvi boli v skutočnosti len špičkou ľadovca, tým akýmsi tragickým konečným rozdelením tajomného Kristovho Tela, teda cirkvi, ktorú v skutočnosti začali súčasníci Ježiša teda Židia. 

Ani sa mi bližšie nechce a to len pre dobro veci opisovať, prečo vyššie spomenuté osoby sú v dejinách len na ťarchu, a prečo vlastne nastávajú tie nekonečné diskusie, a to, že mnohí ľudia chcú zostať v temnosti klamstva.

Presne vtedy nastala u ľudí tá pravá deformácia skutočného učenia, ktoré sa predsa ešte len rodilo. Presne vtedy sa začal radikálny odklon od pravého učenia Ježiša, teda v okamihu, ako Ježiš vo svojich rečiach hovoril o svojom Tele ako o pravdivom pokrme, a o Krvi ako o opravdivom nápoji.

Farizeji a ostatní dali podnet na vznik nových heretických zoskupení mimo katolíckej cirkvi. Čosi som to naznačil pred časom vo svojom blogu, ale mierne nedokonalo, kde som azda spomenul pochybné a zdegradované učenie od iných siekt, ktorí sa snažia presvedčiť.... že to tak vôbec nebolo.

Na záver by som chcel moje úvahy zhrnúť do niekoľkých finálnych myšlienok. Je veľmi smutné, ak sa dáva kresťanstvo do kontextu a porovnania s nejakými inými náboženstvami, či nejakými nedajbože filozofickými hnutiami, pretože filozofia ako taká vždy predkladá len istú čas teórie, ktorá je len teóriu, a nestavia na nejakom racionálnom podklade.

Kto môže uveriť, nech uverí, sú slová Ježiša. Čo môžu bližšie znamenať? Azda len toľko... Kto má záujem reálne spoznať svoj život, načo som na svete, kam vlastne smerujem, keď mám dobrú prácu a sa mi darí, načo to všetko je, keď sa mi nedarí, prečo sa mi nedarí.

Každá následnosť má nejakú príčinu. Ak chceme si zanalyzovať súčasnú situáciu, vždy sa musíme pozrieť a preskúmať minulosť, kde sme spravili chybu. 

Ako málo by stačilo, keby všetci kresťania padli na kolená pred Eucharistickým Pánom. Ako málo by stačilo a Boh by žehnal ľudí dobrej vôle. Kde je problém? Jednoznačná odpoveď nie je, ale keď si vezmeme fakt, koľko zla narobila ľudská pýcha, egoistické zištné konanie, správanie, arogantné jednanie, tu máme možnosť si všimnúť, že ten proces štiepenia, ten tragický okamih rozdelenia skutočne priniesol viac deformáciu pravej viery u mnohých kresťanov, než aby sa spojilo v jedno a jednomyseľne chválili Boha.

Nie je to tragédia? A toto všetko sa stalo len kôli tomu, že pri svojich vedomostných "súťažiach" odsunuli Boha, odsunuli vieru, a dali do popredia svoj rozum, svoje racionalistické presvedčenie, ktoré narobilo viac neplechu ako úžitku...





Zdieľaj článok na facebooku
53 odoberateľov

Komenty k článku