Neviem presne, či je toto mienené pre mladších, alebo je to niečo ako memoáre, niečo ako v krátkosti zaspomínať si, keď človek proste dospieval, tvoril si na niečo názor, čo možno prejavoval v škole, medzi kamarátmi, postupne sa s niečím dobrým oboznamoval, tvoril si vlastný pohľad, teda akési prvotiny, ktoré položili základ neskoršieho plnšieho chápania zložitosti v takom rozsahu, ako to prežíva možno každý z nás v súčasnosti.
Je nesporné, že niet človeka, ktorý by si niečo neprial, niečo, čo sa dá uskutočniť, ale ešte viac si človek praje niečo, o čom vopred tuší, že sa to pravdepodobne nikdy neuskutoční, ale ak náhodou jestvuje aj istá možnosť, istá pravdepodobnosť, istá paralela, že sa to môže uskutočniť, nebude to v jeho prípade možné. Spravidla sa jedná o možno malé sny, ako to, kedy niekto chcel veľmi motorku, jazdiť na nej, zažiť teda niečo nové, ale neskoršie bol celkom rád, že táto jeho túžba sa možno nevyplnila, lebo človek ešte akosi nedozrel nato, aby chápal, že to môže byť v danom okamihu pre neho nebezpečné, nemá možno ani k tomu vzťah, a všetko to bolo len akési chvíľkové prianie.
Meníme často názor, alebo nie tak názor, ako pohľad, a potom je človek viac menej opatrnejší, hodnotí a má postoje viac menej realistickejšie, čo teda má dopad jeho racionálne uvažovanie, ktoré je veľmi potrebné.
Keďže nie každý dokáže rozpoznať v danom okamihu dobro od zla, príjemné od nepríjemného, a najmä to, aké dôsledky môže mať niečo, čo sa nemusí na prvý pohľad javiť ako niečo škodné, škodlivé, rušivé.
V tomto súvisí teda aj isté predbiehanie udalostí, kedy človek bez rozmyslu si niečo želá, potrebuje to hneď, bez ohľadu na to, či to potrebuje, alebo nie. Práve v danom okamihu môže byť z nedosiahnutia istého vopred vytýčeného cieľa možno mimoriadne sklamaný, ktorý môže alebo nemusí ovplyvniť jeho ďalšie nasmerovanie, jeho vnímanie, celkovo jeho životný postoj v rozličných oblastiach života, napríklad sa to môže týkať teoreticky výberu typu školy, či už na strednú, alebo na vysokú.
U niektorých osôb je preto zjavné, že v niečom v nemalej miere, možno neúmerne, neprimerane, ale píšem to v tom dobrom, pozitívnom slova zmysle predsa len akosi o niečo viac predčili tých svojich rovesníkov, a takto celkovo predbehli akosi mentalitu doby, v ktorej sa nachádzajú, a čím viac sa im možno darí, postupujú smerom dopredu, napredujú, stúpajú, ťahajú sa lepším smerom, tým viacej akosi zažívajú možno zbytočné nepríjemnosti. Nie je isté, odkiaľ sa tieto nepríjemnosti nabrali, ale môže to súvisieť s ich raketovým postupom, ktorých história celkom isto veľmi dobre pozná. Voči ktorým teda možno nedokážu celkom isto účinne čeliť tak, ako by si to oni sami v tom čase predstavovali, čo celkom isto môže v neskoršom čase spôsobovať vážnejšie problémy, a vysielať akési varovné signály, že teda nie je niečo v poriadku.
Záverom poviem toľko, že niekedy je dobré, kedy niečo vieme práve vtedy, kedy to vedieť máme, a nikto sa nemusí ponáhľať dopredu, predbiehať akosi sled udalostí, čo je teda v nejakej miere isto nežiadúce. Mnohí si prajú, alebo teda túžia byť v niečom dospelí, a keď ako sa hovorí, príde na lámanie chleba, zisťujú, že teda nevedia riešiť vôbec nijaké situácie, a sú celkom bezmocní, a ešte teda potrebujú v tom čase pomoc z inakadiaľ, pretože ešte nedozreli do bodu, kedy si vystačia na niečo celkom sami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár