Reagujem na jedného brata, a nemyslím si že svoj článok písal v biblickom podtóne, a práve preto by som chcel v krátkosti napísať komentár. Chcel by som k tomu napísať azda len toľkoto.

Tento článok, ktorý som si práve teda prečítal, je vyslovene blud. Mne tu zaváňa akési, nazval by som to tak, že skĺbenie materialistického ponímania so svetom kresťanstva, písma svätého. 

Zaváňa mi tu akési "novodobé náboženstvo". Také, ktoré odmieta Boha, a prispôsobuje si Jeho na svoj obraz. Práveže veľmi zle. Písmo mi hovorí, že vchádzajte do kráľovstva Božieho tesnou bránou. A vždy to tak je. Nepoznám človeka, ktorý by nemal nejaké trápenie. 

Tým nechcem povedať, že nutne musíme vyzerať ako akési nešťastnice a božie dopustenia, ale my máme dokončovať tento svet. Boh práveže nám nesľubuje v tomto svete akýsi blahobyt. 

Ježiš predsa odkazuje, aby sme si nezhromažďovali majetok, kde ich mole a hrdza zničí, ale v nebi poklady, ktoré pozemské hniloby a zákony tohoto sveta nemajú dosah. A presne to sa aj deje. Aj istá anekdota spomína, že priatelia, láska, rodina, sú pre človeka dôležitejšie ako všetok materializmus na svete, nie preto, že sú zadarmo (láska, rodina, pridal by som k tomu viera v Boha) ale preto, lebo sú nenahraditeľné. A darmo budeš intenzívne prežívať na zemi všetky okamihy, nič ti to osožiť nebude. 

Všetko raz pominie. Nechcem povedať, že píšeš blud, možno to myslíš dobre, avšak nie je to pravda. Aj Pán Ježiš intenzívne, oveľa intenzívnejšie prežíval každý okamih, keď robil zázraky, keď premieňal srdcia tak, ako premieňal pri Poslednej večeri chlieb a víno na Najsvätejšiu Eucharistiu. 

A predsa ho zlomyseľne zradil najbližší, predsa bol vydaný na smrť, avšak tretieho dńa vstal z mŕtvych, udalosť ktorú si pripomíname dnes večer, celý zajtrajší deň, a vlastne každú nedeľu. Myslím si že toto je nádherný odkaz, duchovné posolstvo Pána všetkým kresťanom, aby uverili pravde, aby uverili v Neho, ktorý je Cesta, Pravda, a Život, a aby sme sa raz všetci zjednotili vo večnosti, kde bude on jediným Kráľom v Kráľovstve nebeskom, pravdy, lásky a spravodlivosti. Tam predsa spejeme všetci, ale nie všetci sa o to usilujeme. 

A ďalej. Na zem sa vrátiť už nevrátiš druhý raz. Človek predsa speje do večnosti. Nechajme to všetko predsa na Pána! Nechajme naozaj všetko to, čo nás rozdeľuje a počúvajme čo nás spája. Nás má spájať láska ku Kristovi a nie nekonečné konšpiračné reči. Toto ma odrádza na sektách, kde sa snažím vidieť aspoň to trochu z dobra, ktorým je Pán, ale mám pocit, že práve toto pôsobí nie ako zjednocujúci prvok, ale presne opačne, ako rozdeľujúci, teda taký, ktorý vyčleňuje človeka zo spoločenstva, a postupne ho predsa robí nešťastným.

A čo spomeniem záverom môjho zamyslenia? Že dookola vedú konšpiračné reči, čo by bolo keby bolo, vytrhnuté z kontextu biblické vety a pasáže. To nie je Božie slovo. Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť a láska v Duchu Svätom. Tak ako sa hovorieva v pohrebnej homíli, citujem. 

Bratia, kto za svojho pozemského života žil s Kristom, ten sa s ním nerozlúči ani v okamihu opustenia tohoto sveta, v hodine smrti. Práve opak je pravdou. Doteraz v Krista veril, teraz ho vidí. 

Čo inšie si predsa veriaci kresťan môže priať? Zamysli sa teda naozaj brat nad tým, čo som ti teraz napísal, a opusti naozaj všetky tieto klamlivé bludy, ktorým naneštastie veríš, a prijmi opravdivú vieru v Boha. Lebo raz sa všetci dozvieme Pravdu, a stáť budeme pred Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár