Premena

Takto jednoducho by som označil môj večerný sobotný blog, ktorý som adresoval opätovne ako komentár na jednu tematiku, bližšie ktorú teraz rozoberiem v mojom nasledovnom blogu. Jedná sa o vnímanie pôstneho obdobia vo všeobecnosti. Samozrejme nepridávam ho ako nejaké moje extra zamyslenie, ako niečo, ako odporúčanie, čoho sa musím držať, ale jednoducho sú to moje myšlienky, ktoré som napísal celkom isto spontánne.

Je možné, že napíšem čosi, čo nemusí byť v súlade s vašou mentalitou, ale neviem presne či ste správne pochopili zmysel pôstu. Aj v dobe digitálnych technológii. Napríklad píšete, že nebudem sa flákať na internete, no dobre, a keď skončí pôst, potom k tomu sa môžem vrátiť akože? Teraz som nepochopil vašu logiku. Potom žiadny instagram. A čo sa tým zas zmení? 

Píšete, že sociálne siete nás vzďaľuju od Boha, a v určitom zmysle nás môžu izolovať od spoločnosti / to som teraz povedal ja), pretože logicky to akosi ide spolu, keď sa to tak vezme. Ako ok, ale toto tvrdenie je veľmi nevyzreté priam detinské. Pokúsim sa teraz vysvetliť prečo asi. 

Aj na rôznych sociálnych sieťach predsa máme možnosť ísť na stránky, podstránky s duchovnou tematikou, ale môžeme to vyvažovať aj niečím zdravým, niečím, čo nesúvisí napríklad priamo s náboženstvom, s duchovnom, ale nemusí to byť nutne zlé. Napríklad motoristická relácia. Keď pozerám napríklad testy nových vozidiel, ešte neznamená, že nutne musím byť materialista, ak si pozerám test nového eskového mercedesu. 

Reálne to nebudem mať nikdy, ale človek musí si zdravo vyvážiť duchovný, duševný a telesný rozmer svojej osobnosti, osobnosti ako podstaty rozumovej prirodzenosti. človek nie je stavaný len na prijímanie duchovných impulzov, ale aj svetských. Ak niekto má rád napríklad ako som spomenul motorizmus, to nemusí nutne znamenať materializmus a odmietanie sa sústredenie na Boha a podobne. Napríklad niekto si dá predsavzatie, že v pôste nebude pozerať televízor. A potom? A keď príde veľká noc, a obdobie po pôste, potom keď zapnem televízor, čo sa zmení? 

Spraví ma to lepším? Lepším v čom? Niektoré zamyslenia mi prídu veľmi nelogické, mierne prízemné s materialistickým podtónom a nepochopením zmyslu pôstu. Je jasné, že keď sa chcem niečoho zriecť, môžem to brať ako výzvu, avšak ak s tým nie som duchovne a vnútorne stotožnený, ak to vo svojej podstate vlastne mám tendenciu odmietať, a nie prijímať, ak k tomu nemám zaujať vlastný súhlasný postoj, ktorý je nevyhnutný pre prijatie určitých záväzkov vyplyvajúcich aj v duchovnom uvažovaní, potom môj pôst nemá význam. Radšej nech si nikto neodoprie to, čo ho bude lákať, pretože nikdy plnohodnotne potom neprecitne a nevyužije ten zmysel pôstu, ktorý je, a to spočíva v zmene myslenia. 

Záverom ešte napíšem záverečné myšlienky večerného článku. Človek predsa častokrát aj v duchovnom živote chce robiť niečo, aby sa proste odlišoval či už od väčšiny, alebo menšiny, ale dobre vieme, že pravé obety prichádzajú v skrytosti. Je to prirodzené. Niekoho môže možno pohoršiť, ak sa prejedá, alebo zje väčšie množstvo jedla, zatial čo druhý v pôste ohľadom jedla je krotkejší, ale nikdy nevieme, čo ho k tomu donútilo. Možno sa v určitej práci, v plneni svojich povinnosti naozaj veľmi vyčerpal, podal možno aj navyše aktivitu, a takto si to vynahradí. a aby som to ukončil, ak nenastane premena naša potom to nemá nijaky význam. Toľko moje zamyslenie.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku