Ako si predstavujem svet o tridsať rokov, tak znela otázka. Veľmi zvláštna otázka, nakoľko neviem presne, čo bude zajtra. Okrem toho, že idem do práce, ktorú síce mám rád, ale nemám z nej dobrý pocit, nie celkom som šťastný.
Som rád, že si predstavím, že sa ráno zobudím, a budem vládať ísť pešo do práce. Teoreticky by som mohol ísť aj autom, avšak paradox je ten, že pred mojou prácou sa moc nedá dobre zaparkovať, a ani to zas nemám príliš ďaleko, tak idem pešo.
Ako som spomínal minule, viacerí nevnímame svet taký, aký je, a príliš pozeráme dopredu. Ten, ktorý nevníma možno ešte nejaké existenčné problémy, nevie reálne posúdiť vážnosť nejakej situácie. Dneska chceme si kúpiť auto, zajtra zas motorku, proste chýbajú nám isté vzory, podľa ktorých sa máme držať.
Nemám veľmi priaznivé obdobie momentálne. Nemám momentálne ani veľkú motiváciu, a ak mám byť úprimný, ani chuť čosi nové podniknúť. Aj keď na druhej strane musím povedať, že zatiaľ som pokojný, lebo viem, že bolo aj horšie. Poučil som sa z minulosti, a príliš sa nehrniem dopredu. Mrzí ma to ešte viac, že človek v minulosti dosť veľa obetoval, veľa sebazapierania, a dá sa povedať, nemám z toho nič.
Mnohí možno máte skúsenosť s tým, že ktosi vám niečo neustále len sľubuje a nič z toho. Vzniká potom veľká nedôvera, falošné nádeje a prehnané upodozrievanie kohosi. Najlepšie je asi nič nečakať, všetko možno príde samo. Je asi normálne, že mnohí z nás máme predstavy, ktoré nie sú reálne. Snívame o niečom, ale realita je druhá vec. To všetko preto, lebo v prvom rade sa máme naučiť dostatočnej pokory, máme mať rešpekt pred božími zákonitosťami. Keď nám niečo proste nevynde, a je to opakované, asi je to znamenie, že nám je azda určená iná cesta, iná práca, kde budeme potrební, a ktorá nás bude napĺňať.
Mnoho z nás, čo nie je zas zlé, sa zamýšľa nad svojou budúcnosťou. To je samozrejme celkom fajn, ale nevnímame potom prítomnosť. Utekáme kdesi do sveta fantázie, a o čom to je. Zamyslel som sa napríklad aj nad tým, že niekedy je proste nemyslieť na nič, a všetko príde samo odrazu, a nič nás vlastne ani neprekvapí. je to možno preto, lebo viacerí si neuvedomujeme tie obyčajné hodnoty, ktoré mi ponúka život, berieme to príliš často ako nejakú samozrejmosť, a neskôr zistíme, že toto všetko je vlastne inak, a to, čo sme brali kedysi ako úplnú samozrejmosť si dnes musíme s námahou a možno s prosením doslova vydrieť.
S tým súvisí aj uvažovanie, či by sme vedeli spraviť čosi inšie v súčasnosti, kde sme v minulosti spravili chybu. Podľa mňa určite nie, lebo vtedy nám chýbala empirická skúsenosť.
Človek ktorý príliš hľadí dopredu, a niečo mu nevynde býva obyčajne frustrovaný, nesúvisí to ani s nejakou nadradenosťou, napríklad prehnaným sebavedomím. Vždy zabolí, keď s niečím rátate a nakoniec to nevyjde. Vtedy, keď proste padnú naše plány, nemáme odvahu začať riešiť čosi nové.
Na svet sa treba pozerať predovšetkým reálnymi očami. Častokrát náš problém súvisí s tým, že chcem plniť nie svoje sny, ale sny svojich možno rodičov, sny našich kamarátov, ktorým vlastne ani nedávame veľký význam, len ide o nejaké zapôsobenie na nich z našej strany, a to všetko preto, lebo nemáme zosúladené telo a dušu. V istom zmysle je to pochopiteľné, v dnešnej dobe mnohým mladým chýbajú dobré vzory, z ktorých by sme si mohli brať príklad.
A tak niekedy naše plány vyjdu nazmar, častokrát keď sa nám niečo nepodarí, bývame vysmiati od druhých, a nás to môže deprimovať, hoci nie vždy za to si môžeme sami. Jedná sa o to, že každý má svoj vlastný život, a nie všetko, čo počujeme od ostatných v takej miere platí aj na nás. Mnohí na toto zabúdajú, a preto sa neustále chcú s kýmsi porovnávať.
Na záver by som ešte vyjadril takéto myšlienky. Toto ma robí človekom, ktorý vie reálne rozmýšľať, a radšej ustúpi, a dvakrát si premyslí do čoho ide. Dobre ale vieme zo skúseností, že keď chceme čosi, čo je hodnotné, vyžaduje si to istú obetu. Častokrát mnohým niečo nevyjde, a bude ho to viackrát mrzieť, hoci sa ešte nič mimoriadne nestalo. Viackrát, a to máte možno skúsenosti aj vy, že vám niekto niečo sľúbil a napokon to vôbec nevyšlo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Tak podľa mňa to nie je len pozeranie príliš dopredu. Každý má nejaký krátkodobý cieľ a dlhodobý cieľ. A ten dlhodobý sa môže časom meniť napr. nekúpim si také auto, ale také, lebo prišlo lepšie na trh.
Napíš svoj komentár
Lenže skôr si myslím, že toto je dosť zamerané na ľudí, ktorý pozerajú dopredu na štýl - keď mi príde výplata kúpim si hory doly a potom v deň dé majú ovisnuté nosy, pretože akosi zabudli na realitu platenia účtov. Plánujú si zbytočné veci, ktoré nejde dosiahnuť zo dňa na deň. A potom sú z toho bezradný.