Bolo tu celkom slušne neslušne rozobraté desatoro a podobne, a to, ako to vníma dotyčný človek. Nič proti, ale k tým myšlienkam, ku ktorým som sa čítaním dopracoval, som zistil, že mnohí absolútne nepochopili o čom to všetko je. Mnohí samozrejme si myslia, že nejaké imperatívy treba dodržiavať.
Áno, spoločnosť potrebuje nejaké vopred stanovené normyl, pretože nemôžeme si robiť to čo sa nám zachce. Istá idea voľno myšlienkárstva, alebo teda osvietenstva, nejakého liberalizmu, a všetkého čo s tým súvisí, vznikla napríklad v stredoveku a podobne predovšetkým ako istý myšlienkový prúd, ktorého sa držali ľudia ktorí oplývali istým intelektom. Tá spoločnosť samozrejme bola celkom iná ako to je dnes. Dnes pod pojmom sloboda, nejaká voľnosť je čosi iné, ako to bolo napríklad pred nejakými tristo rokmi, ako spomínam, keď panovalo osvietenstvo, a podobne, mimo iné, musím pripomenúť celkom pravdivo, veľmi tendenčne namierené predovšetkým proti kresťanom a duchovným myšlienkam a prúdom a podobne, so snahou zabrániť rozvoj duchovnosti, a podobne.
Mnohí aj kresťania napríklad mladí, rebelujú proti Bohu, rebelujú voči zaužívanými normami, ale nechápu, že tie normy sú naozaj pre nich prospešné. Kto napríklad nechce chodiť do kostola, nech nechodí, pohoda, ale nech mi ten názor nikto nevnucuje a podobne. Ja ako kontra príklad uvádzam, že ani mne sa nechce vstávať do roboty, ale keďže mám krásnu výplatu, a chce sa mi dobre žiť, tak jednoducho musím sa nejako priprieť.
Tu ani nejde o to, či človek sa chce vzoprieť voči nejakému druhu konzervativizmu a podobne, pretože mnohí ani dobre nechápu v čom konkrétne spočíva idea konzervativizmu, v čom liberalizmus, a podobne.
Ako dávam v nadpise, pripútanosť, áno, v konzervativizme, kde človek je vyslovene núteny dodržiavať isté pravidlá, v liberalizme sa deje v podstate to isté, ale tvrdším spôsobom. Kto si neváži čosi zaužívané, nemá na čom stavať, akonáhle si myslí, že pocítil slobodu.
Pri takýchto ľuďoch, ktorí odmietajú všetko tradičné, čomu by mohli byť vďační, si myslím, že mohli by byť radi, pretože človek ktorý nemá nejaké zásady, nemá nejaký morálny harmonogram, nemá akýsi postup svojej práce, obyčajne taký človek sa pravdepodobne nikam nedopracuje, pretože nikde nerozvíja pozitívne smerom dopredu svoju osobnosť.
Rozvoj osobnosti nespočíva v tom, že človek bude v spoločnosti pochybných ľudí, a nahovárať si, že je to lepšie, ako keby som mal byť sám.
Intelektuálna samota, nie osamelosť, to sú dva rozdielne pojmy, ktoré si zväčša mýlime, a nejaká spoločnosť ešte nie sú zárukou toho, že budem v živote spokojný, a práve tieto elementy budú akýmsi naplnením môjho života.
Záverom ešte čosi dodám. Je tu nebezpečenstvo, že človek, ktorý príliš lipne na týchto zvykoch, ako nejaká pochybná spoločnosť, alebo niekomu sa vnútiť do priazne, obyčajne človeka vyprázdni, a niekedy človek sa cíti naozaj zle. Pokiaľ takémuto človeku spoločnosť v niečom nevyhovie podľa jeho predstáv, možno ho odmietne, alebo ho inak degraduje zo svojej komunity, obyčajne je to stratený človek, ktorý častokrát nevie dobre nájsť svoju identitu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár