Nutne musím, ako laik, nie ako filozof ani ako teológ ale ako človek ktorý sa snaží vo svetle viery v Boha na stránkach Písma skonštatovať, že je to blud. Na to, aby som spoznal Boha filozofiu ako takú nepotrebujem. Nepožaduje ju na stránkach ani Ježiš, a nato, aby som rozmýšľal ma Písmo povzbudzuje prijať Ducha Svätého, ktorý vychádza z Otca a Syna, a ktorý hovoril ústami prorokov.

Ba práve opak je pravdou. Filozofia spôsobuje, že mnoho geniálnych filozofov sa odkláňa a zatracuje vieru vo svojom živote, čo je pre mňa nepredstaviteľné. Oni si naozaj myslia, že toto všetko je zásluha ich rozumu. To si predsa môže myslieť len hlúpy človek! Ich myslenie je dobré študovať nie nato, aby som ho uznal, ale preto, aby som zistil v akom neskutočnom marazme, blude sa títo ľudia nachádzali, keď niečo tvorili.

Môžeme povedať jednoducho. Ak niečo som dostal darom od rodiča, a je to moje odvtedy, ako môžem cudziemu človeku o tom dare povedať, že je to moje a zaslúžil som sa sám za to? Musíme nutne uznať, že sú proste okolnosti, kde ľudský rozum končí a nastupuje to, čo sa nazýva viera.

Je to paradoxné, ale predsa pravdivé, že čím viac človek začne nad niečím hlbšie uvažovať, tým viacej absurdností mu príde ako úplne samozrejmosťou, mylne si nahovárať potom, že je to správne. Opak je pravdou! Nikdy to nebolo správne a nikdy nebude.

Silou mocou poprieť čosi, čo jestvuje od večnosti môže len blázon. Len blázon filozof, ktorý nepochopí, že ľudský rozum má určite prirodzené ohraničenie, za ktoré sa dostať nemôže bude donekonečna sa hrabať v exaktných vedách a skúmať aj nemožné. Je predsa viac než isté, že čosi jestvovalo aj pred tým, ako človek ešte neexistoval a neexistoval ani tento svet.

Tu vidíme mnohých filozofov, ktorí svojimi klamstvami sa vysmiali viere v Boha. Teraz by som sa pozastavil nad skutočnosťou, že či je skutočne potrebné veriť v nejakú ideológiu.

Vidíme to sami na politickej scéne. Teraz som videl jedno video. Koľko strán, toľko názorov. To kde sme? Dokedy budeme sa hádať a rozdeľovať sa? Každý razí tú svoju filozofiu, a chce dokázať že má pravdu. Nakoniec sa môže celkom ľahko stať, že nejaký človek, ktorý skutočne úprimne chce komusi pomôcť vyjde na smiech. 

A to len preto, lebo to chceli všetko bez Boha. Egoistický človek, ktorý sa nerád delí prakticky s ničím. Vidíme, že mnoho filozofov nechcelo ustúpiť ani pod ťarchou dôkazov a to len preto, lebo chcel silou mocou hájiť svoj smer. Nechceli proste priznať že sa mýlili, hoci tá krátkodobá sebareflexia vedúca k poznaniu pravdy by nemalo taký deštrukčný dopad na spoločnosť, ako to vidíme teraz. 

Takým ľuďom by určite prospela návšteva napríklad nejakého cintorína, kde si môžeme uvedomiť pominuteľnosť ľudského života. Opäť tu máme paradoxy. Na cintoríne sa pretína smrť so životom. Vieme vôbec aký je význam pálenia sviečok a kahancov aspoň na tie dušičky? 

Na záver asi len toľkoto by som povedal. Tu vidíme, že tá spojitosť, tá prepojenosť k tomu duchovnému životu je veľká a hranica života a smrti je veľmi tenká. Cieľom môjho terajšieho blogu bolo sústrediť sa na dar života, ale zároveň uvedomiť si, že tento svet a náš život, a toto všetko okolo nás je predsa pominuteľné, a na to musíme pamätať.

 Blog
Komentuj
 fotka
nataniel  2. 2. 2017 11:31
ahojte prepacte z vam sem pisem robim to koli detickam chcem vas poprosit o podporu a zdielanie nasho pribehu

» dakujeme.sme.sk/vyzva/2227/pomo...

dakujem.
 fotka
vreskot000  2. 2. 2017 19:01
pohoda, rad si vypočujem aj Váš názor, nemám s tým problém. Zaujalo vas niečo bližšie?
Napíš svoj komentár