Lenže problém filozofie ako takej je, že filozofia od počiatku sa snažila spochybniť čosi, čo bolo prirodzene nespochybniteľné. Tuším som to spomínal v blogoch dozadu, ale poviem. Diabol v raji dal prvú filozofickú otázku prvým ľuďom... naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady Gen 3,1.
Tu vidíme, že Biblia sa nijako nevyhýba problematike života, a poukazuje na ňu v tretej kapitole a to hneď na začiatku. Tu vznikla prvá filozofická debata. Žiaľ, k tomu ale treba nutne podotknúť, že práve tu na prvých stránkach Písma Svätého narazíme na čosi, čo nutne musíme považovať za opozíciu viery.
Hovorí sa vo filozoficko - teologických debatách, že filozofia je služobnicou teológie. No keď si teraz prejdeme všetky tie skutočnosti, načrtnuté v knihe Genezis zistíme, že klamstvo a záludnosť sú tu od počiatku. On chcel prvým ľuďom vštepiť tú pochybnosť, a následne naviesť na to zlé.
Ak by som mal byť konkrétny aj v živote viem toto isté podoprieť mnohými skúsenostami. Možno si spomínate na detstvo, kedy ste sa učili trebárs učiť lyžovať. Neholdujem tomuto športu, okrem toho že som bol dva krát na lyžiarskom zo školy, ale spozoroval som tam určité paralely.
Učiteľ lyžovania ako taký sa snaží ti povedať.... "poď, dáš dole ten kopec, veď to nič nie je. On teda ten lyžiar amatér, sa bojí ísť dolu, ale skúsi poslúchnuť toho svojho učiteľa, ktorému v tej chvíli mimoriadne dôveruje. Možno je to jeho telocvikár, ako to bolo v mojom prípade na lyžiarskom na základnej a strednej.
Tam som úplne dôveroval tým, komu som bol zverený. Určite ti blízky nechce zle. Tu ale vidíme čosi opačné.
V spoločnosti paradoxne, vidíme častejšie, že sa holduje alkoholu, aj na pracovisku. Veď si daj, nikto ťa nechytí, snáď ta nikto nebude kontrolovať. Po týchto rečiach býva často krát neskúsený človek povzbudený do akéhosi dobrodružstva, z ktorého nevieš potom vycúvať, a dáš si toho alkoholu viac, ako by si chcel už len preto, lebo nechceš sklamať priania svojich kamarátov.
Samozrejme nechcem to nejako opisovať tragicky, ale dobre vieme, že aj nepatrná oslava sa môže skončiť veľmi zle, najmä ak vo všeobecnosti hocičo čo robíte, či je to v práci, voľnom čase, hocikde v podstate, ak to človek s niečím preženie a a nepozná tú správnu mieru kedy treba ubrať, môže to byť zlé.
Tu som si všimol, ako keby tá pochybnosť od knihy Genezis, kde diabol zapôsobil nejakým výnimočným spôsobom na prvých ľudí, sa pravidelne vo svete opakuje. Tá stať je v knihe zaznamenaná nie práve preto, že Pán Boh nás cez svoje slovo chce nejako postrašiť, alebo naplašiť, ale preto, aby nás vystríhal pred možným nebezpečenstvom, a aby sme sa poučili. Znova a znova sú ľudia dennodenne od niečoho pokúšaní, a nevedia niekedy kedy prestať. Podstatné je odhadnúť tú správnu mieru a svoje možnosti.
Mnohí majú radi akýsi adrenalín v nespútanej podobe, a myslia si akí sú slobodní, keď porušujú akési zákony a podobne. Je to omyl. Práve ich neplnenie spočíva síce možno v nejakej zdanlivej pohode, aspoň na začiatku sa to takto javí, ale tie rôzne dôsledky sa dostavia časom neskôr.
Tu vidíme ten konflikt záujmov dodržiavania ľudských predpisov a božích predpisov, kde vidíme, že božie predpisy sú nad ľudskými. Tu by som sa chcel opätovne pozastaviť na na záver povedať niekoľko myšlienok.
Keď idem konať nejakú vec, a dobre viem, že je to v rozpore s mojim svedomím, a cítim, že to nie je správne, hoci mi to zákon povoľuje, spravím to? Odpoveď je jednoduchá.
Na svete si možno vrchnosť uspokojil, ale Boha určite nie. Zamyslite sa nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár