Je to radostné očakávanie Pánovho narodenia. Poďme sa ale na to pozrieť trochu z iného pohľadu, aký sme boli zvyknutí. Ako teda spomínam, snáď v týchto uplynulých dňoch sa azda nenájde taký človek, ktorý by už túžobne neočakával nadchádzajúce vianočne sviatky.
Snáď v nejednej škole, na nejednom pracovisku, alebo úrade, možno aj v nemocniciach a rozličných svetských ustanovizniach nenájdeme chodby bez akejsi vianočnej výzdoby. Prirodzene, marketingovo sa tomu nevyhýbajú ani obchodné centra. O chvilu pokračujem v písaní. Je to ale celkom aj správne, pretože to prirodzene dotvára atmosféru adventu. Ale dajme si jednu krátku otázku, postreh, ktorý ma napadol. Prečo by sme na sviatky museli hľadieť akýmisi sentimentálnymi prejavmi, bez trochy osobnej zvedavosti, bádania po mojom zmyslu na tejto zemi. Áno viem asi nájsť odpoveď. Pretože sa azda máme príliš dobre, nič nám nechýba, problémy tohoto sveta sa stávajú problematickými len vtedy, ak sa to začne v jednom okamihu týkať aj mňa, ak zrazu pocítim ťažobu čohosi, ktoré pred časom som ešte nemusel na sebe znášať, ak musím nutne zrazu spoznať aj odvrátenú stranu, alebo ako sa hovorí aj druhú stranu mince, ako to hovorí múdre príslovie.
Ďalej chcem napísať. Len nechápem ako v dobrom, čomu sa tešia ateisti. Ako v dobrom. Vysvetlím, čo chcem tým povedať. V prvom rade musím na vianociach chápať kresťanský a biblický rozmer vianoc, pretože toto je esencia, čiže podstata sviatkov. Práve na stránkach písma svätého, biblie, dozviem sa o tom naozaj viac. Dobré, keď niekto túto knihu pozná, lepšie, keď si občas z nej prečíta a považuje, čo práve prečítal, a ešte lepšie ak sa niekto z tej knihy snaží uviesť do života. Proste zaznamenať nejaký posun minimálne v myslení, možno v racionálnom uvažovaní a podobne. Spomínam to preto, lebo viacerí sa snažia z biblie spraviť akúsi kritiku zdravého rozmýšľania, že teda toto tam isto nebolo, to bolo inak, to pravda nie je a podobne, ako keby človek tam bol, a podobne. Ak sa ako ateista, alebo v horšom prípade netešim naozaj z osláv narodenia Krista, a prijatia a spraviť ho lepším a ešte lepším každým jedným prežitým dňom, ktorý mám pred sebou. A neviem nikdy, koľko takých dní mám ešte vymeraných, tak tie jedlá na stole, kapustnica, ryby, šalát, pijatika, koláče si predsa reálne môžem dovoliť vyslovene v hociktorý deň v roku, možno aj každý deň, čo samozrejme nie je celkom reálne, a človeku sa aj hodovanie a to celkové dobro dokáže postupom času nadobro zunovať. Problém pri mojej práce akési obmedzenia, a to čo je výnimočné z materialistického chápania a ponímania vianoc čo sa týka nejakých obmedzení teoreticky niet. Tak načo sa teda okrem kresťanského rozmeru mám tešiť na vianoce?
Samozrejme nechcem to brať nejako strašne vážne. Viem, a aj som si vedomý, že ako človek mám v prvom rade napĺňať rozmer lásky a poznania prijatej božej milosti, ktorú na svetskom vianočnom alebo predvianočnom pisateľskom periodiku neopomenie nikto, a ak, dozviem sa o tom len na kresťanskom periodiku, duchovnej tlače a podobne. Vieme dobre, že každá udalosť má aj svoje pokračovanie. My sme zvyknutí, že hoci sa dejú vo svete aj strašné udalosti, nevieme to chápať empaticky, prepneme správy, potom dáky večerný program si pozrieme, a potom pôjdeme spať a deň sa pre nás skončil. Nie je to smutné? A najhoršie na tomto všetkom je, že ponímanie vianoc zo svetského pohľadu je vyslovene prísne chronologicky načasované, proste všetko to okolo má svoj začiatok a má svoj koniec.
Preto akákoľvek oslava pohanov, ako píšem v tom dobrom, bez kresťanského uhla pohľadu mi príde alogická a horšia ako dokazovanie jestvovania Boha prirodzeným rozumom z nejakých poučiek filozofických skrípt okrem známych, alebo menej známych piatich ciest Tomáša Akvinského, ktorého ale prirodzene rozoberať na tomto blogu tu a teraz práve vôbec nemám na mysli a ani v pláne do budúcna. Predsa duchovný rozmer kresťanstva je vyslovene nevyhnutný, bez toho to naozaj nejde, pokiaľ si to nechceme spájať len s akýmisi dňami oddychu, chvíľami pohody, pri telke, na gauči, v lepšom prípade ešte výletmi dakde sa lyžovať alebo navštíviť zasneženú prírodu. Človeče zamysli sa nad sebou a skús si položiť otázku ohľadom prípravy na vianoce aj po vianočných sviatkoch, a či to dokážeme tak emočne prežiť a vnímať akýmsi sviatočným uhlom pohľadu aj s odchodom vianočných sviatkov, a opätovným nastupujúcim všedným, či už pracovným alebo školským zhonom bežných dní.
Záverom chcem povedať k tomuto všetkému asi krátky postreh. Duchovný otec v nedeľu na kázni povedal myšlienku, ktorú si pred rokmi dal napísať na primičný obrázok. Pre mňa je to myšlienka, nad ktorou by som ešte rád chcel považovať, pretože vyjadruje krásny opis ľudskej slobody v predovšetkým jeho duchovnom zmysle, ponímaní ako takom. Znie teda takto, citujem:"...chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin, nad svoje mesto, nad celý svet, nad všetok čas, očistiť si pohľad a hľadieť na všetko tvojimi očami..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár