Zamyslel som sa nad jednou rečníckou otázkou, ktorú som našiel teraz ako článok, a teda obsahovo ma veľmi zaujala, a pokúsil by som sa napísať ďalšiu recenziu na jeden celkom pekný článok. Dnes v nedeľu bol veľmi pekný deň a mám niekoľko zážitkov, z ktorých sa pokúsim čerpať pre dni, ktoré ma čakajú. Bol som napríklad opätovne na zámku, a bolo úžasne. Tichá kaviarnička a úžasné prírodné prostredie, toto všetko proste dotvára vo mne obraz príjemne strávenej nedele s chvíľami sviatočnej pohody spojenej s oddychom. Plánujem ak vydá, ešte neviem, toto si tento týždeň zopakovať.

Ak teda mám v krátkosti napísať, naším problémom sa niekedy stáva situácia, kedy nás celkom isto dobehne akási dravosť, možno dychtivosť za poznaním čohosi zase nového, vyskúšať opätovne niečo tajomného. Samozrejme nemyslím si, že je to niečo zlé, alebo niečo, čo by prípadne mohlo nám nejakým spôsobom uškodiť. Takého, ktoré je vystupňované našou snahou čosi prebádať a komplexne preskúmať. To nie je zlé, ale nie vždy je výsledok pozitívny. Niekedy mám pocit, že je lepšie niečo napríklad nevedieť, nemať o niečom vedomosť alebo bližšie informácie, pretože aj príliš veľa informácii a vedomostí o čomsi priamo alebo nepriamo môže napríklad viac uškodiť, než by to malo ako prvotnú úlohu v niečom pomôcť, poradiť a podobne.

Áno, zvykneme sa stresovať kôli úplným blbostiam ako som samto dozvedel, ale poznám v ako tak v okresanej podobe určitý pádny, oprávnený dôvod, aspoň sčasti, prečo je tomu tak. Nevenovanie sa sebe samému, to znamená, zanedbanie akéhosi osobného vzdelávania, ktoré sa napríklad u niektorých môže prejaviť nejakou slabo rozvinutou inteligenciou, nedostatočnou intelektuálnou pripravenosťou ale čo bymsom spomenul ako hlavnú príčinu, bezdôvodne odmietanie podanie lepšieho výkonu, hoci napríklad ten dotyčný môže skutočne cítiť formu osobnej podpory akéhokoľvek druhu a podobne, ďalej príliš veľa nazháňaných kontaktov, snaha o vytvorenie nejakých priaznivých vzťahov možno s takými ľuďmi, najmä, by som podotkol, čo som si všimol napríklad aj na niektorých spolužiakoch alebo kolegoch z nejakej práce, ktorých jednoducho nemáme ani radi, a nevieme si napríklad nič predstaviť mimo pracovného času.

Tu by som sa pristavil, pretože tuším, že som sa dostal na jadro veci a koreň niektorých problémov, ktoré môžu mať napríklad dlhšie časové obdobie, počas ktorého napríklad sa môžu prejaviť mnoho negatívnych a nepríjemných akýchsi vnemov. Prejavuje sa to napríklad tak, že niekedy sme naozaj bezdôvodne podráždení, nevieme ani prečo ale toto všetko môže byť niečo ako v dôsledku osobného zmätku a podobne. Ak by som sa zamyslel a pokúsil v skratke čosi pomenovať, je to napríklad nechuť do práce, strat akejkoľvek formy pozornosti a schopnosti plne sa sústrediť, snažiť plne koncentrovať na vykonanie si svojich povinností.

Toto sú možno problémy, ktoré sa nemusia týkať nás, ale celkovo toto všetko môže celkom isto vyústiť do akejsi depresie, možno nejakej miery strachu, osobného nešťastia. Ak ale šťastie vnímame ako subjektívny pocit, nie je celkom jednoduché ho definovať, pretože niekedy človek je doslova bezdôvodne nešťastný, a nevie odpoveď na otázku, ktoré parametre by sme mali požadovať, aby sme ten uspokojivý stav dosiahli. Šťastie je veľmi komplikovaný duševný stav, a nedá sa to v takejto miere kvantifikovať a definovať, prečo nie sme schopní dosiahnuť predovšetkým stav trvalého šťastia, ak takýto stav naozaj existuje.

Odpoveďou na toto čo som práve vymenoval celkom isto môže byť vedený napríklad vyrovnaný a harmonický život, kedy napríklad človek sa venuje aj nejakým kultúrnym, umeleckým, alebo duchovným záľubám, ktoré okrem duchovných aspektov naozaj majú za povinnosť, ale aj za cieľ v prvom rade oslobodiť človeka od istej formy závislosti na určitej determinácii. Veď predsa ako hovorí príslovie, príjemné treba spojiť s užitočným. Ak by som to ešte trochu rozvinul, je lepšie a celkom isto užitočnejšie, pokiaľ vieme sa kdesi celkom isto príjemne rozptýliť. Možno to bude trvať azda len krátky okamih, ale bude to stáť zato, a možno nebudeme potom chápať, v tom pozitívnom slove, že prečo sme na to neprišli skôr, a kde sme boli okamih predtým, prečo sme teda niečo nepodnikli skôr a načo sme vlastne čakali.

 Niekto celý život zasvätí hľadaniu šťastia v nejakej podobe, a keď to nájde, potom sa napríklad snaži podeliť o svoju skúsenosť, ktorá ho v určitom momente a životnej situácie môže osobnostne pozitívne naladiť a posunúť vpred.

Na záver to chcem ešte takto v krátkosti zhrnúť. Čím viac budeme individualisti, tým menej budeme dosahovať šťastie v prvom rade v jeho naozajstnej, skutočnej reálnej podobe. Príjemnú nedeľu prajem a nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár