Dobre vieme, že nie jeden krát je človek vystavený možno príliš veľkej kritike, a možno aj vtedy, kedy to už naozaj nemá opodstatnenie, alebo dôvody na kritiku možno pominuli. možno práve v danom kontexte človeka to môže najviac zamrieť, že sme teda niekoho až príliš znemožnili, a teda si to isto ani nezaslúžil.

Napadla ma ako inak jedna biblická poznámka, čo by som rád uviedol, a síce asi to, že v písmo sa predsa píše, že nalomenú trstinu nedolomíš, a hasnúci knôt nedohasíš. Používané sú teda prirovnania z bežného života, aby možno aj človek, ktorý tomu menej chápe si vedel dať do súvisu, že čo to asi znamená. 

Možno ako plynie čas, človek menej premýšľa, menej emotívne premýšľa nad tým všetkým, čo prežil, s kým konkrétne sa stretol. Možno viacej mlčí, ako by chcel, možno sa stráni prehovoriť, ako by chcel. Človek má svoje skúsenosti, a dobre viem aj ja, že keď som niečo paralelne obdobné prežil, a neviedlo to k riešeniu daného problému, zbytočne ma to len zaťažovalo. Najlepšie je preto držať si akýsi odstup. Človek keď to dokáže, dokáža vyhrať nad sebou samým, nad tým všetkým zlým, ktoré je okolo neho a chtiac nechtiac je toho súčasťou.

A teda možno aj menej emotívne jednak reagovať, a všetko si nepripúšťať k sebe viac, ako by to človeka neskoršie mal ohrozovať na tele, alebo na duši. Zlý stav nikomu z nás isto neprospieva, a človek keď sa zaťažuje s hlúposťami, obyčajne vyznie nie raz ako ten, ktorý je v úvodzovkách "somár" .

Dobre vieme, že človek proste osobnostne rastie, a vie, kedy si čo môže konkrétne dovoliť, kedy nie. Možno niekto sa vyžíva v tom, že niečo predsa len vyskúša, avšak môže to mať negatívne dôsledky na neho alebo na bližšie, alebo širšie okolie. a potom prišiel postupne na to, že to, čo vyskúšal, predsa len mohol ešte počkať, ešte teda neprišiel jeho čas. Človek viackrát predbieha svoju dobu, to dané rozhodnutie potom teda ľutuje, ale v okamihu, kedy nie je čas ľutovať niečo, čo teda nevieme ovplyvniť a dávať to časovo nazad. Väčšina človek rozmýšľa práveže nad vecami, ktoré zmeniť už nemôže, a pri tých menej príjemných človeku sa otvára srdce, vyjasnieva myseľ, a všetko zlé je v danom okamihu razom na niečo dobré... Človek má dostatok času nad niečím poroznýšľať, konať nápravu. Preto každá skúsenosť je dobrá skúsenosť, nech to dopadne ako chce.

A potom človek nad tými dôsledkami len rozmýšľa, že predsa len mohol v niečom počkať, možno ako sa hovorí, trochu taktizovať, a vyčkať, byť trochu trpezlivý. Netrpezlivosť predsa dobre vieme  slúži k akejsi zvedavosti, ktorá môže celkom isto narobiť viacej škody ako osohu. Alebo ako ho to obohacuje, poprípade zistil si všetky pre a proti, prekážky, ktoré slúžia k tomu, aby sa teda vyhol prípadným komplikáciám, ktoré mu nespríjemňujú život, ale práve naopak majú deštrukčný účinok.

Je zaujímavé, že nie jednu diskusiu keď som videl, obyčajne každý povie svoj názor. Normálna vec, ja sa do diskusie veľmi rád zapájam. Nejde mi o akési pretláčanie vlastného názoru, mne je to jedno, ide mi skôr o to, aby človek niečo proste povedal, to, čo cíti, zo svojho vlastného presvedčenia, zo svojho chcenia. Človek by nemal, som teda toho názoru, potláčať svoje emocionálne potreby, samozrejme, pokiaľ nie sú v rozpore napríklad so zdravým rozumom, a teda nezachádzame niekde, kde to možno už je nie celkom prípustné.

Všetko závisí aj od temperamentu človeka. Vieme dobre, že človek by toľko toho chcel povedať, ale nie vždy je toho vhodné. Človek sa nie raz zamotá, a povie možno v zápale emócii, nielen zlých, ale aj dobrých vecí, uznaní, pochvál, rozhodne niečo také, čo nemusel povedať... napríklad vedome niekoho uraziť, znepríjemniť život. Ako sa hovorí, že teda teraz ti to vrátim, aby si vedel, ako som sa cítil ja. nie raz človek v konverzácii s niektorým človekom takto jedná proste. nie raz človek chce a má potrebu vrátiť niečo tomu druhému, pretože chce vykonať nejaké zadosťučinenie. 

Vtedy človek proste nechce mlčať, ale tým skutkom prehovoriť. Biblia mi jasne hovorí, že teda človek má takéto rozhodnutia nechať aj na Boha a je to opodstatnené.

Záverom ešte niečo. Napríklad sa stáva, že človek miesto odpustenia by to najradšej všetko vrátil druhej osobe. pri temperamentných osobách nie je problém, že vyhŕkne všetko, čo má na srdci. na druhej strane kedy človek niekedy najprv koná a potom rozmýšľa a rozumie možno všetkým tým dôsledkom, čo ho možno čaká ...



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár