Niekto sa chce oženiť, aby neostal starým mládencom, a nakoniec sa stane to, že sa iba trápi, a trpia jeden vedľa druhého. Lebo sa nalepili jeden na druhého len z povinnosti, a nie z princípu založenia si rodiny. A teda logicky, možno tá najväčšia životná katastrofa sa práve udiala. Je teda dôležité hrnúť sa do niečoho z rozumu, alebo z lásky, ako je to potom.
A práve to je akokeby, nazvem to začiatok konca. Ono to všetko vyzerá až príliš jednoducho, ideálne. Napríklad aj teraz mám tu zapnutú nejakú reklamu na online zoznamiek, kde sú vyobrazení dvaja navonok veselí a šťastní ľudia, ale je tomu tak aj naozaj? Vonkoncom nie. Nie je to všetko iba tak naoko a hrané, aby človek nadobudol pocit, že je všetko ideálne, všetko na správnom mieste?
Aj niektoré myšlienky od kresťanských pisateľov, teraz nemám na mysli nejakých historických dejepiscov a podobne, to je ťažko napríklad porovnávať, pretože oni síce obsahujú tú akúsi nadčasovosť, a samozrejme ich odbornosť a akúsi prirodzenú autoritu, vďaka čomu ich historicko duchovné posolstvo celkom isto prečkali všetky nepriaznivé doby. Ono to každý si môže vybudovať niečo podobne, ale nie každý vie, že svoju vieru a presvedčenie si musí udržať.
Prirovnal by som to celkom isto ku poľnohospodárstvu, čo som mal na strednej škole. Darmo máš veľkú niekoľkotonovú úrodu, to je ešte celkom dobré, ale to nie je základ úspechu a práce na poli. Pokiaľ nebudeš vykonávať morenie osiva, tie správne agrotechnické postupy a termíny, všetok to osivo, obilie proste ten výsledný produkt ti proste zhnije, zničí sa, znehodnotí, a nebudeš mať z neho nijaký osoh ani v súčasnosti, ani v budúcnosti, keď to budeš chcieť zasiať, a takto to budeš mať len na oštaru.
Tak je to proste aj s nami. Viacerí nie sme hodní na zasiatie, pretože chýba nám nieže morálna autorita, alebo nejaké duchovné kvality, ale chýbajú nám predovšetkým vodcovské typy, ktoré by nás mohli potiahnuť tým správnym smerom. A preto navonok len zahoríme, ale ako hovorí písmo, pretože nemáme dostatok korena, človek vyschne, teda nebude nanič.
čo sa teda dá celkom isto porovnať aj na súčasnom dianí, ale realitu súčasnosti, ktoré čítam alebo počúvam napríklad v rádiu, alebo v niektorých kresťanských fórach, kde sa celkom rád a často zapájam, vyznievajú príliš ideálne, nejako jednoducho, poučkovo a najmä teoreticky. Dodal by som ešte, že zaručene prehnane afektovane, a isto objektívne nesprávne, nekorešpondujúc predovšetkým s realitou, ktorá je okolo nás.
Ani Písmom Svätým sa nedá dobre argumentovať, hoci ho považujem osobne za najvyšší duchovný element a taktiež ako kresťanský odkaz ktorého sa mám denne pridŕžať a ako kresťan podľa toho aj žiť, o ňom sa rozprávať, pretože toto má kresťana proste napĺňať vo svojom živote. A mnohých napĺňa práve čosi inšie Najmä pre toho, kto kresťanské hodnoty nevyznáva, nie je s nimi ani stotožnený, s takým je teda pomerne dosť ťažko na niečom diskutovať takomto a vysvetľovať mu niečo, čomu on v zásade neuznáva, a ani tomu nerozumie. To mi nezaručuje, že pokiaľ ja budem dodržiavať všetky pravidlá napríklad v katolíckom kresťanskom manželstve, že to všetko pôjde ako po masle, a najmä teda budem už šťastný, takto to proste nefunguje určite.
Recept na šťastie v manželstve ani v kňazstve dokonca ani v písme svätom nenájdem, než by som sa akokoľvek snažil, ak samozrejme nemám na mysli Ježišove slová. Tam musí byť dokonalá duchovná harmónia a predovšetkým ochota, to je presne ako v práci. Darmo máš vedomosti a schopnosti.
Na záver by som to ešte zhrnul takto v krátkosti. Pokiaľ nemáš ochotu, vlastné vnútorné chcenie, možno sa aj prekonať v niečom, niečo aj zanechať, v čom som bol napríklad pohodlný, možno neochotný, neústupčivý a aj tvrdohlavý, môžeš mať tituly pred menom za menom koľko chceš, byť vzdelaný, morálne si proste skončil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár