Veľa z nás je celkom isto vplyvom doby premotivovaní, to znamená, máme veľkú motiváciu v živote dosiahnuť. Pamätám sa na strednú školu, kde som si celkom konkrétne vytýčil cieľ mať dobrý prospech, a s odretými ušami som to na tie jednotky dvojky vytiahol. O to mi nejde, pretože na prospech dokonca ani maturitné vysvedčenie okrem vysokej školy som neukazoval v podstate nikomu dôležitému, alebo menej dôležitému. Mal som proste rád, keď som sa sám od seba prihlásil a išiel som na istotu. Vytýčil som si proste nejaký cieľ, ktorý som splnil.
V pracovnom živote to nie je o nič horšie, aj keď musím uznať, že nie je snaha ako snaha, a v mnohom rozhodujú najmä známosti, ktoré som v podstate ich výhodu nikdy nevyužil.
Kladieme si teda otázku čo je rovnováha v živote. Ako som sa teda dozvedel, čo teda má prevažovať, dobré alebo zlé spomienky. Veľmi dobrá myšlienka. Ja tvrdím, že zlé spomienky neexistujú, domnievam sa, že existujú len spomienky, ktoré nám nevyvolávajú radosť, nadšenie, neprodukujú dobro a pokoj. Pretože zlo ako také je nedostatok dobra. Pri ľuďoch, ktorí veľmi radi akosi prenasledujú častokrát bez nejakej príčiny toho druhého, majú na svojom svedomí príliš veľa zla. Dobrého pravdepodobne nezažili, a tu by som opomenul presne ten pojem od Pána Ježiša z Písma Svätého, aby sme nesúdili, aby sme neboli ani my súdení.
Vždy som tvrdil že len mentálne a psychicky nezrelý človek, ktorý nemá dá sa povedať úctu ani ku sebe samému nieto ešte aby ju dokázal prejaviť voči cudziemu, musí celkom isto vnútorne mať nejaký vážny nevysporiadaný problém, ktorý ho viac menej dlhodobo trápi. Lenže problém paradoxne nastáva opačný, kedy vplyvom jeho osobných možno citových neúspechoch chce tyranizovať svoje okolie. Taký človek prirodzene nikdy nemal rovnováhu v živote. Väčšinou sa jedná o osoby, ktoré z nejakého menej zrozumiteľného dôvodu možno v nejakej puberte alebo napríklad celkom reálne v ranom veku na čosi zanevreli a trvajú v tomto stave podnes.
Navonok sa javí ako zjav dokonalej a čistej inteligencie, ale vnútorne cíti ako prehráva a prehral všetko, čim sa začal zapodievať, a postupne ako sa dostáva do akéhosi vnútorného duchovného rozkladu, čo mu celkom isto zabezpečí deštrukciu jeho správania, celkom isto nejaké prehnané podozrievanie, kde žije vyslovene vo svojom vlastnom svete. Kde žije tak, ako mu to vyhovuje, kde cudzia bolesť je v podstate liekom na jeho neduhy.
Tu by som sa pristavil a trochu o to to porozprával. Neviem prečo ale aj vo svojom okolí,muž som našťastie tých ľudí zo svojho prostredia vyčlenil, je mnoho neprajníkov ktorí sa navonok naozaj tvária sväto, alemto všetko je len divadlo. V podstate mnohým ľuďom ani nie tak nejaká forma škodoradosti robí dobre. Hovorí sa teda, že škodoradosť je najlepšia radosť.
Pri škodoradosti sa domnievam, veľkou energiou vyplavujú z ľudskej mysle všetko zlo, čo bolo v ņom nahromadené. A teda čím horšie sa napríklad stalo, tým lepšie pre neho. S tým súvisia aj prežité myšlienky a udalosti, ktoré viacmenej sú za tento stav prežívania zodpovedné.
Domnievam sa, že človek, ktorý praje niekomu zle, sám veľmi trpí, a potrebuje pomoc. Jedine vnímavý človek to dokáže rozpoznať, avšak má to jeden háčik. Mnoho takých sú až príliš nazval by som to dvojtvárnych a neúprimných, pokým pudovo ich neodhalí ktosi z jeho okolia. Mimochodom dnes mám narodeniny, a ja vám prajem len tk najlepšie, aby sme tu vytvorili aj na základe rozličných názorov predsa jednu harmonickú rovnováhu.
Záverom čosi krátke. Aký je cieľ zlých pováh ľudí? Prečo sú takí a akú majú motiváciu? Nemyslite si, že v duchovnom prostredí toto neexistuje, domnievam sa, že vplyvom zla je to tam prítomné v jeho najhoršej forme. Mal som možnosť to zažiť. Je možné že to zlo v nich spôsobuje vyžívanie sa v trápení toho druhého? Prečo je teda niekto takýto? Čo všetko by mali obsiahnuť any zmenili zmýšľanie? Dá sa im vôbec nejako pomôcť? Dosiahnu vôbec rovnováhu? Musíme si uvedomiť, že takíto ľudia škodia sebe samému ale sú mimoriadne nepríjemnými spoločníkmi až neznesiteľnými pre ostatných a môže zaznamenať predovšetkým morálne škody a ujmy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár