Identickým nadpisom môjho predchádzajúceho článku by som chcel nadviazať v myšlienkach v tomto druhom blogu, po tom, ako som si prečítal myšlienky z jedného celkom dobrého článku, a pokúsil by som sa na to napísať recenziu.

Zamyslel som sa nad jednou rečníckou, alebo teda položenou otázkou, ktorú som nateraz zhliadol na tom blogu, ktorá znie.. Aké to je žiť svoj život. Pokúsim sa teda v krátkosti napísať moje vlastné myšlienky.

Je pravda, že mnoho ľudí nežije život len prežíva. Ťažko možno sa niečo také počúva, ťažko sa to píše, ale čo je najsmutnejšie, takto to naozaj býva. Napríklad človek ak má príliš mnoho snov. Tie by som vedel hneď konkretizovať, alebo kategorizovať na splnené, splniteľné, nesplnené, nesplniteľné, a nie je jedno v akom poradí sa na to pozeráte. Pretože sú sny, ktoré sú celkom reálne, avšak napríklad niekedy vlastnou lenivosťou to jednoducho nemáme šancu dosiahnuť, pokiaľ teda sa o to nesnažíme. Niekedy po tých splnených príde akýsi stav možno vnútorného vyprázdnenia, kedy človek dosiahol, ale nevie napredovať.

proste stratí motiváciu, myslí si, že už sa to všetko skončilo, ohodnotil seba samého nejakým hodnotným darom, najčastejšie je to, keď človek pracuje, možno si kúpi nejaké drahé auto, ale potom celkom isto príde akési vyprázdnenie, alebo by som to lepšie nazval akési precitnutie, s rečnícky položenou otázkou, na čo mi toto bolo. Nie raz som sa spýtal seba samého aj ja, ale zas, ja osobne mám rád keď sa niečo deje, a preto neľutujem nič, proste niektoré veci jednoducho vnímam tak, že sa stali, možno sa nemuseli, ale proste stali, a ja som sa posnažil realite postaviť čelom.

Toto je niekedy začiatok našich problémov, že problém v podstate problém nemusí ani teoreticky nastať, vzniknúť, ale je dôležité, akým uhlom pohľadu sa na to pozeráte. Je to presne ako s recykláciou odpadu. 

Logicky si vezmeme. Koho napríklad by napadlo pred časom recyklovať odpad, ktorý je odpad, a ktorý má už nulové využite. Lenže zrazu prišli dáky ekológovia, čo je samozrejme dobré, píšem to pravda s kladným súhlasom, a prišli na to, ako sa to proste dá využiť tak, aby sme nezaťažovali životné prostredie, aby sme si ho chránili, a proste aby sme šetrili prírodnými zdrojmi a všetkým, čo máme nablízku, a čo máme k dennodennej potrebe. Nie každý to má v sebe vypestované, ale nedodržiavanie tohoto vyššie spomenutého ekologického problému sa časom naozaj môže stať ako ekologický problém.

Ak mám v krátkosti doplniť, aj toto je jedna z možností žiť svoj život, pretože u mladšej generácie je spravidla jedno, čo spravíme s nejakým odpadom, a podobne, ale tie dôsledky človek naozaj bude pociťovať zanedlho. Pre nás je napríklad celkom isto neuveriteľné, ako niekto si môže vyslovene zlatom vyvážiť čistú vodu, ale na inom kontinente je to žiaľ, smutná realita, musím povedať.

Možno s podobným názorom ste sa už kdesi stretli, a niektoré témy bývajú celkom isto vďačnými námetmi predovšetkým na maturitnom slohu a podobne.

Zovšadiaľ počujeme, ako máme žiť, ako si máme plniť svoje sny, a podobne, už o tom som kedysi písal.

Čo teda by som ešte zhrnul do záveru tohoto článku. Azda na zopár viet ešte. Lenže takto rovnováhu v živote pravdepodobne nikdy nezískame. Veľa z nás napríklad, podvedome celkom isto potláča napríklad svoje záujmy a túžby, a chce sa prispôsobiť, celkom isto nasilu napríklad potrebám svojho okoliu so všetkým, čo s tým priamo alebo nepriamo súvisí. 

Uvediem príklad. Proste, aj keď to ide proti logike, a viem, že to je zlé, neváham ísť do toho, veď druhé ovce robia presne to isté, prečo by som to nerobil aj ja.

Je to výsledok pôsobenia týchto celkom isto nezdravých elementov nášho okolia na naše vedomie, na konkrétne prežívanie, naše emócie, vyjadrené pocity a podobne. Nech sa vám darí.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár