Ako som teda napísal, pojem nezávislosť neexistuje. Možno to niekoho prekvapí, možno sa zháčite, a možno ani nie. V tomto mojom pevnom presvedčení by som chcel uviesť niekoľko mojich argumentov, ktoré teda chcem uviesť, by som len povedal toľko, že je nemožné, aby sme boli absolútne nezávislý. V tomto by som bol rád, keby ktosi, kto má o tomto ešte vedomosť ma vhodne doplnil.
Nezávislosť znamená, nebyť na niečom zavesený, teda v nejakej miere nezávislý, nemať možno nedobrovoľnú participáciu na nejakých normách a podobne a byť úplne volný, a takýto stav pochopiteľne neexistuje, než akokoľvek by sme chceli napríklad sa pridŕžať alebo schvaľovať nejaké tie liberálne hnutia, ktoré čoraz častejšie sa ozývajú a dávajú sa nám do vedomia, kde človek musí poriadne rozmýšľať, čomu vlastne dá prednosť.
Či teda vlastnému ako keby, konzervativizmu, teda nejakým zaužívaným prirodzeným normám a hodnotám, ktoré teda sa majú vo väčšej miere dodržiavať, alebo teda dáme nejakú príležitosť náprotivku, a to liberalizmu, ktorý teda v žiadnom prípade nestrpí v niečom akúsi podriadenosť, alebo teda lepšie povedané nejaký zmysel pre povinnosť. Teda, ako som naznačil, nejakú neslobodu, aspoň pre neho, nejaké umelo vytvorené duševne prostredie, proste nejaké konkrétne determinizujúce skutočnosti, ktoré ho takpovediac udržujú istom napätí s tým, že má pocit neslobody, možno to môže súvisieť s nejakou úzkosťou, ďalej akýmsi zvláštnym pocitom osobnej spútanosti, ktorá teda priamo z toho akéhosi nezdravého konzervativizmu vyplýva.
Práve tu by som sa chcel pristaviť a napísať zopár mojich myšlienok. Sila liberalizmu je taká silná, že keď sa nad tým zamyslíme, v nijakom prípade nemôžeme hovoriť o slobodnej voľbe, respektíve o robení si čo chceme, slobodne, bez nejakých výrazných obmedzení a podobne.
Domnievam sa, že v liberalizme je silne vyvinutá akási myšlienka, ktorá sa len slepo nasleduje, nejaké princípy, ktoré proste vedú vo všeobecne ku ešte väčšej spútanosti a neslobody, než to vyčítajú prívrženci tohoto myslenia konzervatívcom.
Ja sa radím ku konzervatívcom, ako to teda azda aj vyplýva z mojich článkov, a mám na to hneď niekoľko pádnych dôvodov, ktoré ale na druhej strane majú pozitívny vplyv na neskoršie samostatné rozhodovanie a na konanie v nejakých vážnych veciach, kde treba proste vystupovať jednak sebaisto, sebavedome, ale na druhej strane treba vedieť a zastať sa pravdy a svojmu názoru. Práve ja v tom konzervativizme vidím mnohé pozitíva, pretože tam, kde sú nejaké platné normy, ktoré sa dodržiavajú, a existuje nejaký prirodzený súlad a poriadok, tam sa dá konať dobro. A tu vidím teda problém, že viacerí proste meníme svoje výpovede, ktoré majú byť pre nás akýmisi autentickými výpoveďami, ale nestojíme si za nimi.
Raz vyznávame jedny hodnoty, potom časom zisťujeme, že nám to nevyhovuje, a problém je na svete. Nevieme proste, kam sa máme zaradiť, ani ku konzervatívcom ako takým, ani ku liberálom.
Ku liberalizme by som sa chcel vyjadriť, ale teraz samozrejme nechcem hovoriť nejaké extrémne záležitosti a príklady a podobne, ale častokrát sú to situácie, ktoré proste nechceme aplikovať na sebe, a myslíme si, že nám sa niečo také nestane. Proste keď sa nám to bytostne netýka, keď sa to nevzťahuje teda primárne na našu osobu, a keď je všetko tak všeobecne, presne to, čo čítam tu na mnohých fórach a anketách a podobne.
V skratke povedané, je to nie celkom dobré a správne, pretože nejaká norma a hodnota v živote musí byť všeobecne prijatá a zaužívaná proste niečo ako zákon, lex, ktorý sa proste musí dodržiavať a teda logicky sú presne vyhranené aj nejaké tie mantinely, ktoré predstavujú plnú spravodlivosť, aby sa teda predišlo nejakej nespravodlivosti, možno prípadnej škane, alebo teda zvýhodňovanie na jednej strane a neoprávneného priťažovania na druhej strane, na ktoré sú mnohí ľudia možno až mimoriadne citliví.
A v podstate je to aj správne, a takto to aj má byť bez výnimky. Len niektorí sú žiaľ, ako som to azda spomínal, rovní a rovnejší. Je paradox, že rovnejší, tento pojem, je síce gramaticky vystupňované správne, ale je to úplny nezmysel. Ak je niečo, čo je rovné, nemôžete to proste byť rovnejšie. Aj v matematike alebo aj vo fyzike, ak to teda chcem teraz spomenúť, ak má priamy uhol 180 stupňov, teda ak cesta je v tomto uhle vystavaná, teda v rovine, a za predpokladu, že je, a autá stoja na nej v rovnovážnej polohe, že sa nehýbu, proste stoja vplyvom vozovky a samozrejme gravitácie a všetkých týchto fyzikálnych zákonitostí a podobne, nikdy tomu nemôže byť inak, a nikdy nemôžu vplyvom týchto zákonitostí sa uviesť akýmkoľvek spôsobom do pohybu.
Záverom ešte chcem krátko sa k tomu ešte vyjadriť. Ak aj schvaľujeme niečo, čo je možno v priamom rozpore s trebárs s otázkou morálky, a tam si môžete dať ľubovoľný počet tém, na ktorý sa chcete vyjadriť, vždy to paradoxne, nech by ste zastávali akékoľvek liberálne stanovisko, nikdy to nebude v priamej línii s liberálnym presvedčením, pretože liberalizmus sa v podstate končí presne tam, kde niečo začíname v nejakej diskusii, v nejakej životnej otázke, alebo proste v hocičom, o čom sa ideme baviť, a tu nastupuje konzervativizmus v možno tej ešte najmiernejšej forme, čo je samozrejme dobré, a hodnotené ako pozitívum, ktoré môže celkovo prispieť k nejakému zlepšeniu vzťahov a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár