Prečítal som si jeden článok, ako nemáme dopustiť to, aby niekto s nami manipuloval, čo celkom isto môže mať neblahé následky na náš neskorší vývin a na naše osobné napredovanie v živote. A celkom správny je to postreh, pretože toto je niečo, čomu sa pramálo pozornosti v týchto kuloároch venuje.

Pojem nezávislosť v podstate neexistuje, pretože byť celkom nezávislý, je nezmysel. Samozrejme, ak teda, študenti to viete lepšie, a je to aktuálne, aj ja keď som bol na strednej, dosť ma fascinovala anglická a francúzka literatúra. Nielen pre ten jedinečný obsah, ktorý mi celkovo chýba v slovenskej, ale proste pre tú charakteristickú ideu, tú jedinečnosť. 

Aj tam samozrejme boli rozličné tendencie, ako mocní sveta manipulovali so spoločnosťou, čo celkom isto vyúsťovalo v rozličné malé odboje, čo sa celkom isto prejavovalo prirodzene aj do pisateľskej tvorby, a to sa predsa celkom ináč charakterizovalo ako v našej.

Vždy budeme do iste miery čímsi ovplyvnení, ale to predsa nie je vôbec zlé. Myslím si, že akési hnutie, alebo niečo také vzniklo samozrejme na základe toho, že istá skupina ľudí dosť vykorisťovala, ani nie tak ovládala, ako priamejšie povedané, vykorisťovala nejakými spôsobmi ľudí, a vtedy vznikli rôzne hnutia podporujúce nezávislosť a samostatnosť, ktoré ale celkom isto vyplynuli neskoršie do akéhosi ďalšieho smerovania, ktoré priamo podporovalo liberalizmus, charakteristický predovšetkým tým, že človek vedome a aktívne odmietal jednoducho všetko zaužívané, to čo bolo, to čo je predpísané, to, čo sa patrí, a takýmto rebelstvom sa chcel osamostatniť a vymaniť sa z područia. To by som samozrejme chápal ako dodatok k tomu, že je to ospravedlňujúce.

Ľudský život je tak nastavený, že v priebehu života sa jednoducho musíme čomusi a komusi neustále podriaďovať, či už vedome alebo nevedome, proste neexistuje tam absolútna možnosť slobodnej voľby z našej strany, čo je celkom zaujímavý fenomén tejto doby pre toho, kto má rád nejaké filozofické zamyslenia a podobne. Je to normálna vec, a práve preto vzniká určitý druh spolupráce medzi ľuďmi, ktorí sa navzájom nepoznali, možnože od začiatku nemali celkom najlepšie vzťahy, ale postupne sa to všetko zocelilo.

Ako som spomínal teda hneď v samom začiatku, je ale veľmi ťažké zabrániť tomu, aby sme boli pod nejakým dozorom kohosi, a ako máme byť samostatní, pretože v praxi to nefunguje. Spolupráca môže byť len vtedy kvalitná a efektívna, ak sa jasne stanovia nejaké princípy práce, jasné pravidlá, ktoré treba dodržiavať a rešpektovať.

To znamená, že sa musím podriadiť nielen v určitých záležitostiach, ale niekedy aj v celom rozsahu. Niekomu je ťažko ak napríklad bol celý život vedúci kdesi vo firme, potom sa teda stala situácia, kedy znižovali stavy, alebo proste nejak zlučovali pobočky, a teda logicky, hlavy išli dole.  Samozrejme, takí ľudia to ťažko znášajú, a nevedia sa potom podriadiť, stále proste žijú kdesi inšie a preto sa nevedia plnohodnotne sústrediť na prácu. Oni ju síce vykonajú paradoxne azda najlepšie spomedzi všetkých tých ostatných, ktorým sú si zrazu v jednom okamihu roveň, ale cítia sa stále kdesi inde.

Tí, ktorí to čítate, a možno pracujete v nejakom biznise, v nejakom svete obchode, tam, kde sa točia peniažky viete, že je veľmi dobre sedieť kdesi na stoličke, byť úspešný, byť na vrchole, je to celkom príjemné a sladké, ale je veľmi nepríjemné, keď jednoducho z nejakých príčin to miesto musíme po čase opustiť, a uvoľniť ho niekomu inému. On nemusí byť zrovna šikovnejší, ako sme my, a môže celkom isto vniesť nové metódy, ktoré nás proste trápia, najmä pre stratu nejakého svojho vyhraneného teritória, a celkom isto nás to môže robiť nešťastným.

Aj ja som niečo podobné zažil, ale snažil som sa s tým vyrovnať, pretože život prináša situácie, kedy jednoducho musíme si zachovať svoju česť za každých okolnosti, a vedieť sa rozhodovať nielen v nejakých príjemných záležitostiach, to, z čoho sa človek raduje, ale ja z toho, kedy človek sa musí zamyslieť nad tým, ako čosi nepríjemné zdolať, a neskoršie sa s tým vyrovnať v nádeji, že predsa len bude lepšie. Aj mne sa to stalo, a už mi je lepšie. Nie každý sa chce s tým popasovať, a to vnímam ako chybu.

Ešte niekoľko viet na záver. Samostatné rozhodovanie je dobré aj v tom, že človek má pod kontrolou viacero vecí. Aj príjemné, aj menej príjemné. Ak sa dokáže celkom isto od toho odosobniť, ešte lepšie sa mu stane.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár