V minulom blogu som definoval, že sebavedomie, teda skôr som opísal, že je prvé tajomstvo úspechu. Celkom si to nemyslím. Sebavedomie nie je primárny, alebo teda priamo či nepriamo určujúci faktor, ktorý je teda tajomstvom úspechu. Chcel by som zdôrazniť, že naše sebavedomie je celkom isto nezávislé od úspechu, ktoré teda by sme mali dosiahnuť v nejakom súperení, alebo v nejakej práci, alebo v škole.
Mnohí si zamieňajú tieto pojmy, pretože u ľudí, so svetským zmýšľaním sa sebavedomie celkom isto priamo spája s akousi pýchou, nejakou, nazval by som to nadradenosťou, ktorá má samozrejme čosi dočinenia. Obyčajne po nejakom vydarenom čine, a prípadnom úspechu, človek je motivovaný k ďalšej podobnej práci, ktoré teda predchádzajúci úspech slúži ako pozvánka do ďalšej akcie. Avšak človek, ktorý možno nie je celkom psychicky, alebo emocionálne, možno aj duchovne, alebo teda to celkom isto dostatočne a dobre pripravený, a teda tá miera pripravenosti ešte nespĺňa tie požadované kritéria, nemusí to byť najlepšia voľba.
Pretože taký človek mylne sa začína domnievať, že sa nič nestalo, že na to kašle, že on nemá na to náladu, možno sa začne aj uzatvárať do seba, a hľadá príčiny svojho neúspechu, čo by som samozrejme hodnotil ako prvý krok nielen k akémusi pokroku smerom k náprave, ale najmä teda v tom, že človek začína chápať a predovšetkým začína si uvedomovať o čo tu ide.
Je veľa ľudí, ktorí sú dosť sebavedomí, čo nie je zlé, práve naopak, je to dobré, ale ziaľ, musím povedať, že aká je miera jeho sebavedomia, taká môže byť priamoúmerná jeho neskoršej prejavenej arogantnosti, či skôr jeho vlastnej hlúposti. Je pravda, že ak sa človeku podarí kohosi uraziť, alebo ináč uzemniť, dovolil si to prvý raz, celkom isto sa to zopakuje, a dovolí si to druhý raz. To je opak toho, čo chceme povedať. Je jedno, či je ten človek veriaci, ateista, vzdelaný, to nezohráva úlohu, avšak taký človek sám málokedy zbadá, že spravil čosi, čo nie je všetko v poriadku.
Mnoho ľudí je povzbudených klamlivým, priamym či nepriamym dôkazom svojho snaženia. Na začiatku chcem pripomenúť, že teda ak v niečom sme opatrní, a teda začíname čosi nové, napríklad sa zaúčame v novej práci, sme samozrejme opatrní, ale pomaly si zvykáme na tú inakosť, na tú novotu a všetko čo s tým súvisí, postupne človek naberá prirodzene sebavedomie, ktoré je potrebné, aby človek dokázal rozpoznať dobro od zla, ale tak, že to bude posudzovať spravodlivo, a nielen vo svoj prospech.
Ako to teda myslím. Ak človek aj spraví čosi nekalé, a teda nič sa mu nestalo, naberá akokeby istotu, že sa to nestane aj druhý aj ostatný raz. Proste ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť, je to známe porekadlo. Napríklad to celkom istotne môžem trebárs prirovnať teda so situáciou, kde napríklad vodič na aute nerešpektuje najvyššiu dovolenú rýchlosť, a najmä, ak vlastní auto so silným motorom, nerozvážny vodič azda volí rýchlosť, ktorá nie vždy môže napríklad korešpondovať s jeho naozajstnou schopnosťou dosť dobre šoférovať. Mňa už niečo také prešlo, zopár krát som si to vyskúšal, je to super adrenalín, ale hlúposti nechcem robiť, je to zbytočné. Ak trochu odbočím, tak by som spomenul napríklad to, že teda ja osobne v tomto smere kladiem dôraz na čosi inšie, niečo ako výbava a podobne. Isto ak napríklad niekto z vás vlastní auto s vyššou kubatúrou, ale predtým jazdil na nejakej klasike s nejakym 100 koňovým motorom, a zrazu presadne do auto s tri krát väčším výkonom, obyčajne ho to príjemne prekvapí, a chce skúšať čo to dá.
Celkom isto z nejakej nevinnej zábavy sa môže začať niečo veľmi nepríjemné s čím nepočítal. Pretože nepredpokladal, ako asi sa môže správať to auto, pretože dovtedy si to len predstavoval, a to celkom isto bolo vzdialené od skutočnej reality. Zrazu ale čo sa stane. Jeho sebavedomie hneď opadne, a zrazu nemá na čom stavať. Čo som tým chcel povedať? že človek proste ak chce stavať na nejakom klamstve, ďaleko isto nezájde. Z toho potom samozrejme môže vyplývať, že sa bude klamať aj sám seba, a takto seba samého presviedčať, že čosi funguje, a opak je pravdou.
Ako spomínam teda situáciu v druhom odstavci nad týmto... Toto nie je sebavedomie ale hlúposť. Sebavedomie spravidla má viesť k určitému dobru, to, čo slúži na osoh, a nehrozia pritom zbytočné nebezpečenstvá, ktoré reálne pri niečom hrozia. Toto zdôrazňuje, a celkom správne, pretože je to jeho primárna úloha, aj duchovný svet, že to, čo smeruje k dobru, je správne, a nie to, čo je nebezpečné pre človeka.
Na záver ešte niečo krátke napíšem. Viacerým z nás, samozrejme ani ja nie som výnimkou, to sa priznávam, je to normálne, s jedlom rastie aj chuť, a potom vidíme mnohé nepriaznivé dopady, ktoré nemusia mať nejaké hrozivé následky, ale ešte teda v tom lepšom prípade môže slúžiť na poučenie, aby sa človek v budúcnosti vyhol nejakým zbytočným nepríjemnostiam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár