O tejto téme som písal približne presne rok dozadu, ale opätovne by som sa k nemu chcel vrátiť aj na margo jedného článku.

Sebavedomie je čosi, čo je veľmi vzácne, a mnoho ľudí ho hľadá, ale ho nenachádza. Mnoho ľudí chce byť kdesi, chce dobre vyzerať, chce niečo spraviť pre seba, možno v sebe nachádza celkom isto potrebu pomáhať druhým. Napríklad posledne menovaný pojem by som celkom isto zaradil do kategórie, kde sa človek v tejto činnosti môže nájsť. Pretože veľa z nás sa zameriava naozaj len na to, čo budem mať, aký budem mať z toho úžitku, a či to bude naozaj nezištne. Pojem nezištne ešte nemusí celkom isto znamenať, že nič z toho nebudem mať. Pretože človek, keď vykoná aj malé veci aj s veľkou láskou, vždy to vidno na jeho prospech a prospech ostatných.

niekto si sebavedomie zamieňa napríklad s drzosťou, a tu by som sa chcel pristaviť, a popremýšľať trochu o tomto. Je celkom isté, že človek musí byť napríklad z nejakej nepríjemnej predchádzajúcej udalosti napríklad sklamaný, či už je to pracovná oblasť, alebo hocičo inšie.

Niekto sa domnieva, že sila sebavedomia, jeho rast, a všetko s tým nachádzajúce spočíva len v tom, že človeku sa darí, všetko mu ide podľa predstáv a jeho plánov a podobne. Nie nie, musím celkom isto poznamenať, že sa jedná určite o omyl.

Domnievam sa, že najväčšie sebavedomie v tom pozitívnom slova zmysle sa nachádza napríklad v takom človeku, ktorý napriek napríklad mnohým neúspechom, v hocijakej oblasti, pôsobí možno tým najmenej výrazným dojmom, a možno nikoho nezaujme. Nezaujme takého, ktorý už samozrejme všeličo vie, všetko sa dozvedel ,a všetko okolo toho ho už začína nudiť a otravovať. Taký naozaj nepotrebuje ku sebe nič, ale to je len zdanlivé.

Obyčajne spľasne po nejakých pokusoch o úspech. Úspech má mnoho podôb, a nedá sa celkom isto špecifikovať, čo všetko je úspech, pretože v študijnej oblasti, je pre niekoho úspech prejsť na strednej škole z ročníka do ročníka, pre niekoho je úspech byť vyznamenaný, a podobne. Pamätám sa na strednej, bol som tretiak, potom v maturitnom ročníku, ako asi bude prebiehať koniec roka, odovzdávanie vysvedčenia. Či sa aj mne za niečo napríklad ujde sľubovaná odmena teda niečo navyše za úspešný prospech.

Nie že by som to viac menej prospechársky vyžadoval, a na to sa tešil, hoci opomeniem, že som naozaj poctivo makal, aby som dosiahol to, čím som bol motivovaný istý čas, a keď som to dosiahol bol som šťastný. Veľmi ma to naplňalo, napĺňal ma ten pocit, že som niečo prekonal, že som prekonal v niektorých medziach samého seba, a zašiel som ešte trochu ďalej za tie svoje pomyslené hranice. a teda nezostal som napríklad len pri niečom zaužívanom, čo som už vedel, proste chcel som sa dozvedieť ešte niečo viac, chcel som proste ukázať, že to, za čím smerujem, a kam kráčam, nie je len nejaká povinnosť, ktorú si môžem, alebo nemusím splniť, a všetko záleží odo mňa, ale predovšetkým to beriem ako svou osobnú výzvu ktorá sa premieňa na nejakú métu, ktorú chcem ešte dosiahnuť, a vtedy som dosiahol prakticky nemožné. Lenže potom som zistil  jednu veľmi úžasnú vec, zistenie, ktoré sa mi oplatilo si osvojiť, a som veľmi rád, pretože to využívam podnes. A síce, že naozaj, poctivou prácou, a sebadisciplínou je pravdepodobne všetko možné.

Čo chcem teda ešte spomenúť na samotný záver. Sebavedomie teda, ako naznačujem, nie je primárne len o tom, že som si napríklad čohosi vedomý, a to vo mne napríklad môže znamenať trebárs pýchu, a môžeme spyšnieť, že som sa kdesi dostal, alebo posunul, a ostatní o tom len snívanú a podobne. Človek v tomto ostáva tým čím je, ale čo je paradox, posunie sa aj v myslení, aj v konaní zase niekde dopredu, čo môže v ňom v konečnom dosledku vytvoriť akýsi druh osobného šťastia. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár