Avšak v podvedomí celkom isto ovládame tú známu poučku z hodiny občianskej náuky, výchovy a podobne, možno aj z hodín etiky, alebo náboženstva, na strednej som chodil na etiku, pretože nebolo možné chodiť z nedostatku záujmu študentov na náboženstvo, ale to je jedno, že teda človek je predsa len prirodzene akýsi tvor, ktorý je zvedavý. Kadečo sa chce dozvedieť, niekedy aj špionážnym spôsobom doslovne by som povedal. A niekedy naozaj už to môže prerásť to akejsi nezdravej časti, kedy človek svojím záujmom o okolie a okolité dianie môže už naozaj škodí nielen sebe, ale aj ostatným.
Nedá mu niečo teda spávať, Všetko ho prirodzene zaujíma, o všetkom chce byť ako prvý informovaný, a čím lepšie sú nejaké tie pikošky, čím zaujímavejšie sú nejaké klebety, tým samozrejme lepšie pre neho. Aj keď nikdy som nepochopil, ako niekto môže byť na základe týchto podivne získaných informácii byť šťastný, ale to je pravdepodobne na inú tému. Sčasti toto všetko by sme tento príklad teda mohli akosi klasifikovať ako napríklad typický malomeštiacky rozum a zmýšľanie, ktoré je ešte mnohým z nás, alebo lepšie povedané väčšine z nás ešte akési vlastné, teda nie cudzie, čo vyjde mnohokrát na škodu veci. Práve tá spomínaná zvedavosť, teda celkom isto sa môže napríklad podnietiť akurát vtedy, v tom čase, kedy cítime možno akúsi apatiu, celkový nezáujem o kohosi. Nie preto, lebo sa nám ktosi zunoval, ale preto, lebo si s niekým nemáme čo povedať. Čo už nie je najlepší spôsob. Už sme sa teda s niečím aj dostatočne vysporiadali možno s nejakým prvotným neúspechom, už nechceme ďalej čakať, a premárniť nejaké chvíle, ktoré máme ešte volné, nechceme strácať drahocenný čas, mrhať ním sa predsa nikdy neoplatí, človek by nemal len tak zaháľať a nečinne sa prizerať.
Viaceré skutočnosti, ktoré sa javia ako jednoduché, predsa len jednoduché nie sú. Uvediem to na banálnom príklade.
V škole, na prvom stupni sa žiaci učia sčítať a odčítať, ako pomôcky pre tých najmenších je sčítanie odčítanie ovocia, ich grafické znázornenie, a isto ako pedagogika ide dopredu, je v tomto ešte lepšie vyškolená. Postupom sa človek učí mocniny, vzorce, nejaké logaritmy, premenné, a čo ja viem ešte čo, riešenie rovníc, nerovníc, a neviem ako. Len matne spomeniem, že som mal najradšej dosadzovaciu metódu, ale to len na okraj. V matematike ma máločo zaujalo.
Záverom spomeniem toľko, že taký človek naozaj pochopí, že niekde robí chybu, a bude ju chcieť napraviť. A možno to zistí až paradoxne vtedy, kedy bude na niečo celkom sám, opustený, osamotený. Nemusíme to myslieť nutne len fyzicky, absencia prítomnosti kohosi, ale aj v duchovnom slova zmysle, pretože človek sa sám môže cítiť aj v spoločnosti ľudí, ktorým nerozumie.
Ešte niečo. Mám pocit, že práve ten, ktorý zdôrazňuje prílišný liberalizmus, je ním akosi zotročený, pretože liberalizmus ako taký je filozofický smer, akési pnutie ktoré síce hlása slobodu, ale v praktickom plnení v tomto môže byť nedostatočné. Málokto dosiahne ideál šťastia, harmónie, pohody a slobody v pravom slova zmysle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár