Viacerí mnohí niektoré situácie berú akosi automaticky. O tomto som sa už niekoľkokrát zhováral, niekoľkokrát som písal o tomto v mojom liste články, viac menej to poznáne. Ale na druhej strane, ako človek cíti na sebe, teda ja, že proste akosi starnem, viem veľmi oceniť tieto možnosti, pokiaľ ešte sú. Nič neberiem automaticky, na to mám v sebe vypestovanú akúsi zásadu. Uvedomujem si, že všetko proste má svoj začiatok a koniec. Tak, ako človek s niekým napríklad tvoril priateľstvo, a trávil čas v čase bezstarostného detstva, predsa len to raz proste pominie.
A medzi nami sú aj takí, ktorí akosi neveria, že to, čo teda spomínam, raz teda naozaj pominie. Určite veľa vecí si prajeme, aby vyslovene trvali večne. Mám v živej spomienke naozaj nie jeden okamih a moment, kedy som proste bol naozaj šťastný, a nechcel som, aby sa skončil deň. Nechcem byť pravda nejaký naivný, a povedal si, že tak ako idealisti tvrdia, že proste táto chvíľa, ktorá trvá tu a teraz, by som si prial, aby trvala večne, ale to je niečo, čo človeku spríjemní život aj v spomienke na tie čarovné okamihy, kedy každý z tej partie, každý z nás proste bude postupom času predsa len ťahať vlastnou stranou, a tie vzťahy naozaj budú v podstate veľkou vzácnosťou.
Ako to myslím, pokúsim sa vysvetliť. Ono to samozrejme neznamená až tak doslovne, že teda už nikdy sa s dotyčnými, s nejakou partiou napríklad nemusíš nikdy stretnúť, nikdy sa nerozprávať ako za starých čias a podobne. To nevravím, ale proste ten magický moment, kedy si vieš uvedomiť dobre, že niečo proste bolo, niečo akokeby odišlo, niečo možno nové ťa čaká, niečo staré pominulo, ale pominulo to tak, že to proste v tebe akosi ešte doznieva. A práve v tomto je ten magický okamih, to čaro, kedy dokážeš azda po rokoch si niečo veľmi príjemné nateraz spríjemniť, čo má pre teba cenu.
Kedysi tá cena bola pre teba veľká, bol som v momentoch, hoci som si to veľmi neuvedomoval, že proste nevedel som si predstaviť sobotu bez určitých, nazvem to akcii, aj keď nie takých, ako máte možno na mysli, pretože ja mám 32, a moja mladosť inak vyzerá ako niekto, kto má napríklad teraz 18, a niečo proste zažíva. Cítil som na sebe, že mnohé veci v sebe proste spája a dáva do seba akýsi, nazvem to neopakovateľný súzvuk, kedy nejedná sa o to, že niečo je jedinečné v tvojom živote, ale proste posunieš to na vyšší level... Vieš si to proste vážiť, natoľko, že si uvedomuješ pominuteľnosť toho všetkého.
Záverom napíšem ešte myšlienky, že vieš si to vážiť natoľko, že človeku je veľmi príjemné, kedy si na niečo spomeniem po rokoch, a má to predsa len odlišnejšiu atmosféru, ako niečo, čo sa deje v súčasnosti, kedy vieme, že tie vzťahy ako také nie sú na najlepšej úrovni, a človek musí bojovať s nepriaznivými momentmi, a častokrák aj so sebou samým.... Pekný večer...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár