V dnešnom blogu, ktorý teraz narýchlo píšem, venujem ho jednému užívateľovi, a nachsvál ho píšem ako moje nedeľné zamyslenie, venované všetkým, ktorí možno cítia niečo podobné, ako cítim ja, alebo dotyčný, ktorému som toto adresoval, pretože toto sa stáva akýmsi nechceným fenoménom dnešnej doby, a myslím si, že tomuto sa treba venovať, aby to neostalo nepovšimnuté. 

To sa stáva. nerob si z toho nič. Si ešte mladý. Nájdi si okruh ľudí, s ktorými si rozumieš, možno kontakty zo strednej, alebo z nejakej práce kde pracuješ. ak si veriaci, možno z nejakého mládženíckeho spevokolu. Ale pozri, to tak býva. 

Mne chýbajú spolužiaci zo strednej, hoci som 13 rokov dozadu maturoval, ale život ide dalej. Mám jedného kamaráta, rovesnika v mojom bydlisku. Pracuje mimo domu, ale na vikend je doma. To je celkom super, a sme veľmi súdržní priatelia od detstva. Jediná moja útecha da sa povedať. Okrem toho. 

No nájdu sa ľudia na dedine kde bývam cez týždeň, s ktorým sa dá povedať zopár slov nemôžem povedať, pre mňa je to vzácnosť, ale viac menej no ja osobne mám veľa práce, veľmi tým sa nezaťažujem. Skús si nájsť nejaké vyslovene vyčerpávajúce koníčky, kde nebudeš mať čas byť medzi tými, s ktorým to nemá zmysel. Choď možno do prírody, už je leto, teraz sú lepšie možnosti ako v zime, kedy je snehu po kolená. Čo ty nato? 

Trochu riešim aj ja podobnú dilemu, ako píšeš v prvej vete, ale pozri, kto ju nerieši. Skús byť nad vecou všetko raz všetko aj tak. pominie. Aj to dobré, aj to zlé. Raz nájdeš akokeby cieľ svojho života.

Nechcem zachádzať v úvahách priveľmi do duchovna, ale vieš, náš domov je v nebesiach. Tu na svete Ježiš predsa predpovedal, že mňa prenasledovali, aj vás budú. V týchto intenciách vnímaj aj svoj problém, a zver ho Ježišovi.

Orientuj sa viac na duchovno, na duchovný život, je možné že tam nájdeš svoju útechu. Ja to tak robím, a cez týžden, ked idem do kostola, sú to moje najkrajšie chvíle. Alebo mám takú záľubu, že zbehnem do prírody. Alebo idem napríklad do cintorína sa pomodliť. alebo nedaleko máme krásny zámok v prírodnom prostredí, kde veľmi rád chodím. Utorok a štvrtok poobede. Páči sa mi tam. 

Rozjímam nad veľa vecami. nad udalosťami, ktoré sa stali, aký to má význam, či to vôbec má vyznam, čo sa asi môže odohrať v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti. je tam dostupné wifi, teda sa pripojím na i phone na internet hocikedy, ale túto vyhodu nevyužívam, pretože mám tablet k dispozícii na simku, ale v krajnom prípade by aj toto poslúžilo, keby som veľmi potreboval. Je tam krásny výhľad, kde som si nie jedny fotky spravil. 

A v neposlednom rade poznám ľudí, starších, ešte z detstva. Tvoria vyslovene prirodzenú súčasť môjho života v súčasnosti. Vážim si každý jeden pozdrav, ktorý poviem ako prvý, ak sa aj náhodou o niečom v krátkosti porozprávame. vnímam to ako dar. Pretože v živote človek veľa darov nedostáva. Ono aj v duchovnom živote sa hovorí, že všetko, čo dostaneš sa dá vnímať ako dar, ako dar od Boha. Áno, uznávam, ale niekedy sa človek vnútorne trápi. 

Raz človek nemá prácu, potom keď ju má, nemá priateľov. Raz človek má dostatok času, ale som nepracoval, nateraz mam toľko práce, že ani neviem, ako som si momentálne našiel teraz čas na písanie týchto riadkov. Aj vo vzťahu s inými. Možno tvoj prípad, ako sú x prípadov, sa bežne stáva je ten, že sa azda príliš niekomu otváraš. Ako by som ti o tom povedal, pozri. 

Skús s tým prestať. Možno niekto práve využíva tvoju slabosť, aby ešte viac ťa nejako ponížil, alebo len skúša, že čo dokážeš. A predsa každý z nás máme predsa ľudskú dôstojnosť, ktorú treba rešpektovať, nie len teoreticky, ale aj prakticky. Určite sú osoby, ktoré ti lezú na nervy, a také sú spravidla v tvojej blízkosti, a niekedy to je horšie, teda taká spoločnosť teda je horšia ako zdravá samota. Píšeš že pomáhaš rád druhým. to je pekné. Aj ja rád pomôžem nezištne, resp, cena toho, čo robím je dosť veľká, a dostane sa mi málo. 

Ešte na záver ti toľko poviem, že teda nedá sa všetko merať vyslovene cez peniaze, ale aj ja cítim, že ma niekto potrebuje len na to a to, a to ako sa človek cíti, už proste nič. Ale taký je život. Ja som s tým osobne zmierený. Napríklad ak ti mám povedať, minule som sa zamyslel, že už sa ma dávno nikto nespýtal, že ako sa máš. Čo porábaš. ako sa cítiš. Či zvládaš to, čo robíš, a či ti netreba pomôcť. Nie netreba, pohoda. Len zdravý prirodzený záujem, zdravý rozum, empatia je niečo, čo človeku chýbajú vo vzťahu k týmto elementom. Vieš je rozdiel spýtať sa, osloviť ťa, keď ťa niekto potrebuje, ako keby ťa oslovil vtedy, kedy má niečoho nadostač. To je problém mnohých. Ja ti prajem veľa sily.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár