Viac ľudí má nezištné naozaj úmysly, keď sa jedná o pomoc niekoho. Ak aj niekto je taký, že proste chce sa porozprávať, a on ho s trpezlivosťou počúva. Stáva sa to pri dlhoročných priateľstvách, kedy sú kamaráti navzájom naozaj odlúčení na dlhý čas, a potom ak je to možné, sa stretnú, a takto si človek naozaj dokáže vážiť tie chvíle, ktoré pri vzájomnom rozhovore zažíva.
Ono to je tak, že človek si veľa veci neváži. Veľa záležitostí jednak berieme ako automatické, samozrejmé, a podľa toho si veľa vecí prispôsobujeme, celkom mylne na náš obraz, ktorý nemusí celkom zodpovedať tej realite, kde sa nachádzame naozaj, a niekedy je to naozaj obmedzujúce. Práve aj pri tejto slobode, ako som sa o tom kedysi zmieni, človek síce nie je závislý od akýchsi determinantov, určujúcich faktorov, ale ani to nie je celkom pravda.
Dokonalosť v slobode neexistuje. Človek vlastne nie je nastavený tak, aby požil pocit dokonalej slobody. Ja sám napríklad si nedokážem ani celkom predstaviť, čo znamená pojem dokonalosť, a toto naozaj zachádzam v mojich úvahách azda do takej miery filozofického myslenia, kedy môžeme myslieť v intenciách akéhosi absurdizmu. Pravdepodobne dokonalosť v slobode existuje, ale v duchovnej línii, pri poznávaní božích zásad nadprirodzeným svetlom slávy. To znamená, že nie prirodzeným svetlom rozumu, ako sa to snaží vypovedať filozofia so svojim obmedzeným myslením, ale predsa sa len zachádza o čosi ďalej pri svojich úvahách.
A môžeme to kľudne prepojiť aj s matematickým poznaním, tak ako existuje v rovine otvoreného intervalu, ktorý teda nie je uzavretý, nie je ani polootvorený, ale je otvorený, tak také nekonečné možnosti sa nám niekedy predkladajú, že naozaj vystanoví mi taký pocit že...
Buď teda nič neexistuje, čo je naozaj dokonalé v dokonalej podobe v pravom slova zmysle, v takom, ako možno ani filozofia nevie nájsť nie že odpoveď, ale skôr pádne pomenovanie, alebo niečo existuje, ale s našim obmedzeným vnímaním, chápaním, poznaním, prirodzene ohraničeným, to nedokážeme akosi obsiahnuť, a nie to ešte pochopiť, akosi prijať, teda také, ktoré celkom určite presahuje do celej hĺbky, šírky, výšky naše poznanie a chápanie.
Zachádzam síce do hlbokej filozofie, ale človek teda nemôže byť dokonale slobodný, to je síce viacerým pomerne známe a jasné, ale napriek tomu sa sanžíme búrať akési prekážky, múry rozdelenia, ktoré zapríčiňujú akúkoľvek akúsi nejednotu, neslobodu v prejavovaní, myslení, aby človek mal pocit, že teda v niečom som akosi neobmedzený, hoci v tej pravej forme, ako by to malo byť, nikdy to neuskutočníme.
V nejakom blogu som sa asi zamyslel v takom znení, čí existuje dokonalé štastie, a chcel by som sa v tomto článku spýtať, či teda existuje dokonalá sloboda. Ak by som to mal teda ideovo a myšlienkovo prepojiť, vystanoví mi pomerne vážna filozofická, neľahká otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná a uspokojivá odpoveď. A týmto teda zakončím moje zamyslenie v tomto článku.
Ak si niekto myslí, že existuje skutočná dokonalá sloboda, a vie ju naozaj niekto precítiť, ak niekto vie, že v dokonalej slobode jestvuje dokonalé šťastie, ako to mám dosiahnuť. Nechcem byť akýsi neviem aký, ale ak poznáte odpoveď, vopred vám za to chcem poďakovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár