V dnešný pondelkový deň mi ešte stále doznieva včerajšia oslava početných sviatkov v našej rodine, bola to skutočne krásna nedeľa, a som veľmi vďačný za ten nádherný čas. Večer po príchode domov, nakoľko skutočne bolo pekné už možno predbehnem meteorológov, jarné počasie, hoci ešte je stále cítiť zimu, som sa ešte bol prejsť po sídlisku a trochu pouvažovať.

Podkladal som si preto za príjemnú povinnosť napísať tento dlhší niekoľkodielny blog, nakoľko mnohí, čo som vydedukoval z niektorých celkom dobrých blogov, si kladiete doslova, nazval by som to existenčné otázky svojho bytia, ale tiež predovšetkým svojho nasmerovania na správnu cestu.

Každý normálny človek, využije mladosť predovšetkým nato, aby správne vnímal realitu života a podľa svojich schopností , možností, zručností a vedomostí skúmal na sebe samom, do ktorého odvetvia v živote sa čo najlepšie hodí, a čo je pre neho asi to najsprávnejšie. 

 Pretože práve v mladosti nastáva azda ten najdynamickejší rozvoj svojej osobnosti. Nepíšem to z nejakého psychologického alebo z pedagogického pohľadu, ale píšem to predovšetkým z vnútorného duchovného pohľadu. Je to ťažšie ešte celkom na škole, ja som častokrát pociťoval istý strach a obavy, keď som si predstavoval ťarchu a náročnosť poslania toho, čím som chcel byť. Prečo? Pretože sú proste situácie, ako sa to hovorí aj v prísloviach, tak na odľahčenie, že nárok na opravu máte len jediný raz,  a inokedy sa tá šanca viackrát už proste nezopakuje.

Mnohí nemajú jasno v tejto otázke, a zapodievajú sa možno aj z popudu rady druhých všeličím, čo im nie je nejako dané, a nenašli sa v danom odbore a podobne. Preto je možno aj toľko neúspešných ľudí po nejakom čase štúdiu, o ktorých sa vlastne ani nehovorí, pretože málokto sa chce tejto téme venovať. 

Čo je ale na škodu veci, pretože človek, ktorý sa nevyrozpráva a nezdieľa aj svoje neúspechy, nemusí stavať neskoršie na pevnom základe. Každý má po určitom čase šancu na opravu, nič sa nedeje, nič nie je také hrozné ako sa to na prvý pohľad zdá. Práve títo ľudia možno potrebujú počuť, že napriek mnohým neúspechom je tu šanca niečo začať s pomocou kohosi, o koho sa budete vedieť oprieť. Či už takto na diaľku, niekto vo vašej blízkosti, komu pevne dôverujete, alebo je to pravda v neposlednom rade viera v Boha, často jediné, čo človeku ostáva.

Takto, ako píšem som začal uvažovať, presne sa na to pamätám v druhom ročníku na strednej škole, kde som celkom jasne vnímal všetky tie okolnosti, ktoré sa diali okolo mňa. Samozrejme musím podotknúť, že sa jednalo o obdobie asi 13 rokov dozadu.

Myslím si že podobné otázky majú aj ostatní ľudia, ktorým proste nie je ľahostajná budúcnosť, a nechcú proste žiť len tak, ako sa vraví zo dňa na deň a hľadajú svoje správne a vhodné miesto pre svoju budúcnosť. 

Sú samozrejme situácie, kde človek musí riešiť aj náhodné, a možno aj veľmi nečakané rozhodnutia, ktoré pre neho práveže nemusia byť celkom prijateľné, nemusia byť po chuti. Ale keď si to potom zoberiete z tej druhej strany, vždy sa nájdu v takom prostredí napríklad nejakí ľudia, ktorí zásadne priniesli akokeby taký nový vietor do vášho myslenia, nejakým spôsobom nepriamo vám proste ukázali, že dá sa čosi spraviť aj síce odlišnejšie, ale jednoduchšie, a zrazu to nevyzerá všetko len čierno biele.

O toto ide aj v kresťanstve. Mnohí ho vnímajú ako spoločenstvo buď dokonalých, kde niet priestoru na omylu a nápravu, alebo spoločenstvo nejakých beznádejne žijúcich ľudí, ktorí nám možno aj berú energiu. Aj jeden aj druhý názor treba brať s rezervou, dokiaľ nepoznáme osudy ľudí, ktorí stoja vedľa nás, a nevieme s istotou povedať, čo sú zač.

Na záver by som chcel ešte spomenúť asi toľkoto. Viackrát som napríklad spomínal tu na článkoch, že v takýchto príkladoch by mala byť nastavená pre každého akási primeraná osobá miera sebareflexie. Čo to znamená?

Znamená to, že práve vtedy sa viem ja sám samostatne a bez cudzej pomoci rozhodnúť, čo vlastne chcem, a ako si zorganizujem svoj čas, a uznám si svoje možnosti pred nejakými rozhodnutiami, pri riešení ktorých aktuálne sa musím teraz postaviť čelom. A to, že budem vedieť svoje tvrdenie aj obhájiť, aby môj názor zavážil aj na kvalite, nielen na kvantite alebo nejakej rečníckej úrovni. Ďalej to, že sám uznám, že či moje osobné predstavy sú v súlade s tým, čo chcem v budúcnosti podniknúť, hoci to nemusí byť jednoduché.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár