Týka sa to ale nás viacerých, ktorí, a teraz sa samozrejme vžijem do kože vás mnohých, keďže týmto som si prešiel už dá sa povedať dosť dávno, avšak živo, pravdivo, reálne si dokážem celkom jasne vybaviť mnohé udalosti, ktoré veľmi ovplyvnili môj život.
Normálny človek, ktorý predsa chápe, že život predsa prináša aj nečakané zvraty, a nie všetko je správne a musí zásadne vyjsť podľa našich predstáv. Že sa proste raz ocitnete na mieste, kde ste to nečakali a v minulosti nikdy nepočítali s takouto alternatívou, a zrazu je to pred vami ako jasná realita, ako niečo, čomu sa musíte postaviť čelom a stotožniť sa s tým, pretože to čosi už je realita. Sú samozrejme teraz dve možnosti.
Buď sa práve teraz pred vami otvárajú dvere síce do neznáma, ale možno sa otvára cesta na niečo lepšie, čo si možno uvedomíme až pozdejšie, alebo sa niekde niečo preruší. My síce prvotne nechápeme, prečo to tak bolo, môžeme za tým vidieť opäť nejaký súvis. Mnohí keď sa čosi stane takéto, zvyknú celkom múdro skonštatovať ako: „ ak sa malo čosi zlé stať, a napríklad práve som sa nenachádzal presne v tom čase na tom a tom mieste a podobne, tak možno aj dobre, že sa nič nestalo, a možno takto som bol od niečoho varovaný vopred a zachránený.
Mnohokrát čosi podobné mi behalo po rozume, keď som sa pri nejakých či už úspechoch alebo neúspechoch snažil duchovne radiť, ako správne vyriešiť nejakú situáciu. Mnohí si napríklad neuvedomujeme, že na toto všetko je správne počúvať svoj vnútorný hlas, a keď ste veriaci, modliť sa veľa za nejaký úmysel. Modliť sa za čosi neznamená ale, že zrazu všetko sa akoby zázračne, ba priam odrazu samo o sebe rozprávkovo vyrieši, ale môže nám poskytnúť akýsi pokoj, ktorý je ešte v priebehu čohosi ako absentujúci prvok. Proste čosi zbrklo a neuvážene sa do čohosi pustiť nie je celkom dobrý nápad.
Ešte horšie ale som sa cítil, ale to bol vyslovene len ako pocit, nehľadal som pozdejšie nič výnimočnejšie zlé na tom, ak trebárs som bol postavený pred nejakou úlohou, ktorú bolo treba vyriešiť v podstate okamžite, a mal som sa rohodnúť napríklad poviem, medzi dvoma rovnocennými udalosťami, teda niečím, vktorom som nevidel kvalitatívny rozdiel.
Jednak tam súperilo so mnou možno to zdravé ľudské ego, ale chcem zdôrazniť nie nejaký egoizmus a podobne, ale tá vnútorná duchovná podstata človeka, ktorá radí v istom okamihu tej telesnej podstate.
Práve preto a v takýchto situáciách, kde sa človek pre čosi rozhoduje, čo možno dosť ovplyvní jeho život a jeho myslenie sa proste skúša tá viera v človeku, proste tu môžeme zbadať ten výrazný rozdiel, a to chcem zdôrazniť, výrazný rozdiel, medzi telesným spôsobom žitia života, a vnútorným teda duchovným, ktorý tak často zanedbávame, a ako som spomínal v minulých článkoch, len na našu škodu veci nevenujeme dostatočne pozornosť.
Ako to súvisí s vierou, a podobnými duchovnými vplyvmi? Vysvetľujem ďalej. Tu sa skúša tá viera. Mnohí si to môžu samozrejme spojiť s vierou v Boha, ale je dôležité, že aby sme pochopili, ako mám správne veriť v Boha, veriť Bohu, musím celkom správne prijať a pochopiť svoju identitu so všetkými pozitívami a negatívami. Všetko nie je len o výhrach v živote, ale uvedomenie si, že nie všetko musí byť dokonalé a hľadať aj v tom nepríjemnejšom čosi, čo ma opätovne môže motivovať k čomusi lepšiemu, hoci to nie je jednoduché a vyžaduje si hlbokú vnútornú koncentráciu a predovšetkým osobitnú mieru zdravej disciplíny na sebe samom. Aspoň mne to tak ide.
Záverom by som napísal ešte niekoľko myšlienok. Mnohí to čosi príjmu ako výzvu, vyskúšajú a dajú to toho všetko, a niektorí sa proste s tým nevedia nikdy stotožniť a je im to čosi stále ako cudzie, pretože to vnútorne nedokážu a nevedia prijať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár