Pokračujem teda ďalej. Tam, kde je vnútorný duševný a duchovný svet kvalitne vyvážený s materializmom, tam sa vlastne absolútne nemusíme obávať nejakých nástrach, pretože rozumný človek, ktorý má záujem o nejaký usporiadaný život vie a cíti, že materializmus proste nie je všetko, a podľa toho sa snaží prispôsobiť vnímanie života.
Skutočne je to pravda. A že naozaj sa treba starať o duchovnú zložku života, nech to pripadá pre vás akokoľvek neprijateľné, lebo možno sme až príliš napríklad hatený záujmom len o viditeľné veci, a podobne.
Napríklad ako ďalšie nejaké moje kresťanské zamyslenie, opätovne len pripomeniem, a to je to, že vedzte, že len takto sa správne dá dobre žiť v spoločnosti a obstáť v nejakých dôležitých momentov, kde čas, predovšetkým teda čas, ako dôležitý prvok, situácie rôzne, nás prinútia spraviť nejaké rozhodné dôležité kroky, ktoré proste je potrebné spraviť tam a teraz, a nedá sa z toho vycúvať, pretože je to už niečo ako povinnosť, niečo vážne, ku riešeniu ktorej sa treba postaviť čelom a neodkladať na zajtra.
Vonku je tak nádherne, že sa mi to ani nechce veriť Teraz by som sa chcel zamerať v nasledujúcich riadkoch na tieto myšlienky.
Samozrejme, nie vždy človek má jasno v tejto otázke. Prichádzajú preto, napríklad, nazval by som to ako vnútorné osobné vzbury, alebo také premeny nálad a podobne, kde sa raz tešíte, kde raz milujete všetko a všetkých naokolo, a raz nenávidíte celý tento svet a podobne.
To nie je emocionálny prejav nejakých možno dvojtvárnych ľudí, ale je to úplne prirodzený proces prejavoch ľudského správania. Mnohí správanie niektorých ľudí posudzujú niečo ako schizofrenické myslenie, ale to nie je správny pojem. Pretože schizofrénia je ťažká psychická porucha, kde to je už vážne. Mnoho ľudí si tieto svoje osobné postrehy necháva často len pre seba, a to je proste niekedy chyba.
Potom sa v človeku hromadia mnohé nejasnosti, kde po čase ich bude pokladať za čosi úplné samozrejmé. Bežné odmietanie aj na pracovisku podeliť sa s niečím ako takým bude brať ako celkom samozrejme, a bude taký človek úplne zbytočné robiť nejaké iniciatívy. Dosť ťažko sa pracuje v takom kolektíve, verte mi, do konca februára som tak robil, a nebol som šťastný. Zotrvať v niečom takom, pokračovať je dosť ťažké, nemám to celkom ľahké, ale odísť by bolo ešte horšie, to si plne uvedomujem, a zbytočne pokúšať nechcem.
Napríklad ja som osobne mal v živote také okamihy, a to možno málokto sa s tým prizná, že som proste potreboval radu od odborníka. Jednak som sa s duchovenstvom často o tomto bavil, ale nebolo to ešte celkom ono, boli proste okolnosti, ktoré možno aj ja som videl až príliš striktne v tej náboženskej rovine, a nevedel som sa ešte celkom správne otvoriť.
Záverom by som spomenul v krátkosti. Cítil som proste, že to musím riešiť síce, nazval by som to, trošku inakšou, paralelnou cestou, ale trochu predsa len odlišnou, aby to nebol len taký jednostranný pohľad, ale aby som si vypočul aj názor kohosi iného. Len na okraj pripomeniem, že sa jednalo o možno osem rokov dozadu, čiže je to pekných pár rokov už. Proste ako keby tie nálady sa v živote človeka striedajú.
A ešte niečo úplne na záver tohto článku, taká sumarizácia. Aj takéto veci dokážu postretnúť človeka, a je len otázka, koľko odolnosti máme v sebe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár