Správne pochopenie viery VII

Dnes je nádherná nedeľa, pridávam v poradí siedmy blog na túto tematiku.

Minulý blog som končil zamyslením, že dobré je vidieť a vnímať súvislosti srdcom, a je dobré, ak niektorí, ktorí mnohé súvislosti vnímajú veľmi povrchne, ak to vôbec dokážu správne vnímať a načúvať.

Čo sa ale potom bude diať? Bude samotár, bude odmietať akýkoľvek spoločenský kontakt, nebude vedieť plne pochopiť a bude mať negatívny vplyv k nejakej nazval by som to medziľudskej interakcii, bude možnože mať celkom skreslené predstavy a podobne. 

Človek potom bude sa doslova báť osloviť takého človeka. Koniec koncov napríklad školstvo ponúka v dostatočnej forme podobných ľudí, ktorých správanie nevieme ani len náhodou odhadnúť, aký budú mať deň a akú budú mať náladu a podobne. 

Je to buď z učiteľského kolektívu alebo zo žiackeho. Kde začne hľadať postupne odpovede na tie otázky, ktoré v tej spoločnosti nedostal buď advekvátnu odpoveď, alebo sa stretol možno s úplným odmietnutím a nepochopením a podobne. A to všetko len preto, lebo slabo dôveruje svojim blízkym. Lebo nenašiel sebe to, čo sa dá nazvať dôvera a podobne. 

A to všetko len preto, lebo takáto osoba si slabo dôveruje, slabo verí, a všetko chce podrobiť akémusi svojskému preskúmaniu.

Dá sa povedať, že prakticky všetok svoj voľný čas akokeby podriadil len jednému cieľu, a to dôjsť k poznaniu, ako správne prežijem aj bez týchto ľudí, v spoločnosti ktorých v podstate nie som šťastný, a takto nájsť či objaviť svoj vnútorný svet, ktorému rozumiem azda len ja sám a nikto iný. 

Prečo toto píšem. Pretože táto okolnosť človeka núti robiť takéto rozhodnutia, ktoré nie sú veľmi jednoduché. Pochopiť v celom tom kontexte, nie je vždy možné bez predchádzajúcej skúsenosti, bez toho, aby sme poznali príčiny a okolnosti takéhoto konania. Tu vidím aj príčiny nepochopenia zo strany rovesníkov a podobne. možno sa nazdáva, že mu tí druhí chcú zle, ale to je všetko len preto, pretože v tom danom kolektíve on sám, nanešťastie nedokáže prijať inakosť toho druhého, a všetko musí akokeby nazval by som to trefne bezpodmienečne podriadiť svoje okolie jedine svojím záujmom, ktoré on pestuje a nechce sa toho vzdať.

A mnohí majú tieto skryté tendencie aj na pracovisku, a nie je to prospešné pre ani jednu stranu. Áno, mnohí sa síce potrebujú komusi vyžalovať, to je ľudské a veľmi pochopiteľné, pretože nežijeme v dobrej dobe, ale nechce akceptovať iný názor a komunikácia s takými ľuďmi je síce nie strata času, ako sa môžeme domnievať, ale náročné pre odolnosť aj pre toho druhého človeka. 

Mnoho ľudí bezdôvodne odmieta nejaký kontakt či už so svojimi susedmi, stáva sa z nich samotár, úplne sa snaží odcudziť, pretože nedokáže nadviazať komunikáciu s tými, ktorých máme okolo seba. Je to len na škodu veci.

Prehlbujúca sa možno nedôverčivosť, možno aj povrchnosť môže spôsobiť relatívne veľa zla. Takýto človek sa dosť ľahko odcudzí voči svojim blízkym aj okoliu. Bude možno vynikať v nejakých encyklopedických vedomostiach, čo nie je zlé, ale nebude schopný nejakej komunikácie a kontaktu. 

Ťažko povedať, čo všetko títo individualisti, kde sa samozrejme mnohí môžeme nájsť, ani ja nie som výnimkou, to si priznávam, alebo skôr nazval by som to samotári a podobne, prežili možno v ranom veku, možno aj neskoršie, čo ich možno vnútorne poznačilo, alebo naznačil by som to iným slovným vyjadrením, oslovilo, podnietilo ich záujem, nadobúdajú svoje vedomosti, poznanie, a podobne, na základe svojej vlastnej samoty, na ktorú si už takpovediac zvykli, alebo to rovno berú ako svoj životný štýl. 

Ťažko povedať, čo ešte viac ich k tomuto všetkému vedie, a či by sa človek takto chcel týmto zaoberať aj vtedy, ak by mal okruh ľudí,ktorým plnohodnotne dôveruje a zdieľajú aspoň približné hodnoty, vďaka ktorým sa oplatí zotrvať v prítomnosti týchto osôb a podobne.

Na záver by som chcel vyjadriť toto. Otrocky za všetkým nemusíme hľadať súvis, ale je chvályhodné, keď práve vďaka neviditeľným podnetom, duchovným, v hĺbke srdca dokážeme čosi takéto vnímať.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu