Dneska by som sa chcel zaoberať tematikou vzdelávania, hoci nie priamo to súvisí s nadpisom. Prečo toto spomínam? Jednoduchý dôvod. V škole od nás chcú len to, aby sme zvládli to kvantum učiva, samozrejme primeranému rozsahu, či niekedy neprimeranému. 

Ale je totiž veľmi smutné, že napríklad nikto sa už nepozastavuje nad tou skutočnosťou, že človek sa má zamyslieť, k čomu smeruje a kde vlastne končí poznávanie človeka. Keď bude koniec školského roka. Niekto končí základnú školu, niekto končí strednú s maturitou, a iný zas končí vysokú s dosiahnutým diplomom. Končí sa vzdelávanie osoby, končí vzdelávanie, učenie sa čomusi na nejakom gymnáziu, na nejakej strednej odbornej škole, na vysokej škole, prípadne v nejakej práci ukončením nejakých certifikátov?

Prečo to píšem? Spomeniem vlastnú skúsenosť, aby som nepísal len to, čo si myslím, a realita je kdesi úplne inde. Nejde mi o to, že sa chcem tu v článkoch s niečím mojim extra dosiahnutými výsledkami pochváliť, píšem to skutočne len ako ilustračný príklad, hoci je pravdivý. Píšem teda za seba. 

Mám napríklad 5 certifikátov, ktoré som získal, dajme tomu za obdobie asi za desať rokov, ak sa dobre pamätám. Snažil som sa proste využiť všetko, čo sa mi ponúklo, a bol som rád, že som sa do toho proste pustil. Posledný test z toho piateho bol dá sa povedať vcelku zábavný, ale aj mimoriadne náročný, ale som vďačný, že som ho zvládol. 

ako mi to celkovo tieto úspechy pomôžu k tomu, aby som duchovne rástol a skvalitnil svoj život? Hmotnými úspechmi isto nie. Ak v tom nevidím nejaký dobrý cieľ predo mnou.

Ak to ale mám prakticky zhrnúť, vedomosti som síce nazbieral, ale v mojej aktuálnej práci to v podstate ani tak veľmi nepotrebujem, nakoľko povaha mojej súčasnej profesie to ani nijako nevyžaduje.

Je síce fajn, keď je niekto zručný a na vedomostne kvalitnej úrovni, keď to vie teda celkom šikovne a zručne využiť vo svoj a aj druhý prospech na nejakej akademickej či pracovnej pôde, ale horšie to je keď to nedokáže absolútne preniesť do reálneho života, do praxe, tam, kde to v podstate využije, a kde to azda najviac potrebuje. 

Človeka to ešte viac zarmúti, ak postupom času zistí, že napríklad pohybuje sa v akejsi oblasti, kde jeho štúdium nedokáže priniesť do požadované kvalitné ovocie, a využíva možnože len minimum vedomostí, ktoré počas nejakého štúdia nazbieral. 


To, že napríklad dokážeme pracovať zručne s počítačom možno v rozličných aj zložitejších programov, z jedného uhla pohľadu môžem povedať, že to je zásluhou vyučovania, ale na druhej strane, ovládanie počítačovej gramotnosti je niečo také, čo je pre mladého človeka v 21. Storočí úplne prirodzené, normálne a samozrejmé, a v čom sa ale treba aj zdokonaľovať. 

Dokážeme komunikovať s hocikým na internete už prakticky bez odmedzenia, ale nevieme sa pozdraviť na ulici.

Záverom spomeniem toľkoto. Spomínam to preto, a pokúsim sa to aj s týmto článkom dať akosi do nejakého súvisu, že existuje čosi, čo sa dá akoby len naučiť, treba to prijať do druhých. A to potom odovzdať ďalej. Ak napríklad mám byť aj konkrétny, napadli ma viaceré skutočnosti. Kam by som zašiel, už len keď tematicky ostanem pri počítačoch, kam by som zašiel, ak by som pri výučbe neveril môjmu vyučujúcemu, ktorý ma chce čosi novému naučiť, čo sa mi isto zíde...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár