V živote riešime mnohé udalosti, ktoré najprv prehliadneme a neskoršie sa k nim vrátime, pretože podvedome v nás silno zarezonovali a zanechali stopy. Či už príjemné, alebo nepríjemné, je len na nás ako sa to pokúsime v sebe samom spracovať. 

Niekto si myslí, ak aj nadviažem na predchádzajúce myšlienky v blogu, že viera pramálo súvisí so vzťahmi. 

Veľký omyl! Dôvera je predsa prvotný základ, ak sa kýmsi chceme hlbšie zaoberať, pretože vtedy cítime, že tá žena, a podobne, je tá pravá. Zaoberám sa tým teraz totiž preto, pretože je to celkom dobrá téma, a rád čosi vydám zo seba, pretože to potrebujem.

Čo sa týka napríklad vzťahov, ak načnem túto tému, mnohým ľuďom v mladosti nie je dôležité napríklad to, či dokážem žiť v budúcnosti, doslova či dokážem zostarnúť s tým človekom, ktorého som stretol. Tu samozrejme vznikajú rozličné problémy s tým samozrejme spojené, pretože mnohé nezrovnalosti vyplávajú na povrch až po určitom čase, a preto mnohé veci je potrebné dobre si premyslieť. 

Veľmi dobre nám vtedy padne akási osobná samota, ktorá primárne slúži na ten cieľ, aby človek pochopil všetko to, čo ho doteraz postretlo, že toto všetko malo pre budúcnosť veľký význam na formovanie jeho osobnosti.

Samota nie je vôbec zlá! Samota je múdra, je dobrá, ale lepšie je žiť dvom. Žiť vo dvojici znamená veriť si naplno. Prejaviť dôveru a od prvého momentu, keď sa čosi rieši, nadviazať hlboký trvalý vzťah. Nie je to samozrejme jednoduché, pretože mnohých z nás napríklad trápi čosi z minula, a aj v súčasnosti akokeby cítime prítomnosť osoby ktorá už dlhšie nie je s nami. Takéto stavy som celkom reálne zažíval, keď som sa rozišiel s dievčaťom, ale je to za mnou.

Ako som to dokázal? Jednoducho som sa modlil za ten úmysel, aby som sa od toho všetkého dokázal oslobodiť, pretože som bol smutný, a nie z mojej viny. V živote sa proste stane, že niekoho stretnete, a silno vo vás zarezonuje, a vy cítite, že s tým človekom sa čosi dá riešiť.  Nemusí to byť hneď vzťah, môže to byť skutočné úprimné priateľstvo, kde sa zdôveríte s okolnosťami, ktoré azda by sme nepovedali ani rodičom, ani najbližším, ani nikomu proste.

Keď človek proste zanedbá tieto podstatné zložky života môže nastať vážny problém. Nestálosť vo vzťahoch, prejavuje sa to ako čoraz väčšia a prehlbujúca sa nedôvera voči tomu druhému, s ktorým chceme proste zostarnúť, akési náhle upodozrievanie, častá kontrola toho druhého, a podobne a zrazu zistíme, že predsa je len lepšie vrátiť sa z tej kratšej cesty, pretože ten dotyčný človek nám proste nevyhovuje, a je lepšie, keď každý pôjde svojou stranou.

Môžno práve v tejto chvíli, ktorú sme azda viacerí už zažili, alebo nás to možno len čaká, nastáva u nás akési to pravé dozrievanie, správne pochopenie tej situácie, že nie všetko je ideálne, a že pri vzťahoch, a to by som chcel zdôrazniť nedá sa spoliehať vždy len na seba. To sa nedá. Ako by sme napríklad mohli definovať takú dôveru. Čo je to dôvera v ľudských vzťahoch vôbec. 

Na pochopenie tohto všetkého, na pochopenie vzťahu Boh a človek, čo mi dáva viera do môjho života, na čom vlastne stojí a aké sú piliere môjho života mi odpoveď dajú udalosti v mojom živote, čo som doteraz prežil. Ako som v nich obstál, koho všetkého som si k sebe pustil, komu všetkému som za istý čas dokázal dôverovať naplno, kto sa dokázal otvoriť mne a možno čo najlepšie, obojstranne vniesť do toho vzťahu podstatnú zložku vzťahu a tou je predsa dôvera, že sa nechcem sklamať v tom druhom človeku, keď mu už natoľko dôverujem, keď už pozná celú pravdu ten ktosi o mne, a opačne. Azda mnohí to tak vidíme, a dúfam že nie som jediný.

Sú proste v živote chvíle, ktoré silno zarezonujú v nás, a my im nevieme odolať. Zažil to azda každý z nás. Neverím, že všetci sme imúnni voči citom, to sa nedá. Avšak v živote človek keď si usporadúva svoje myšlienky a verí, a to chcem zôrazniť, verí a dôveruje sebe, dôveruje Bohu, ak ste veriaci, ak sa modlí za tento úmysel, vždy sa všetko na dobre obráti. Verte mi. Je to tak. 

hcem vás k takejto prirodzenej viere povzbudiť. Život nie je vôbec jednoduchý, ale verím že Boh počíta naše slzy.

Na záver by som čosi opomenul. Mnohí, ktorí veria v Boha, sa snažia vyhľadávať ženy podobného myslenia. Celkom správne. Avšak musím nutne zdôrazniť, že v prvom rade, je potrebné, aby sme boli ľudia ľuďmi, aby človek ostal človekom s racionálnym uvažovaním a vedel si držať nejaký citový odstup. Uvidíte, časom sa vám táto skúsenosť vyplati.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár