Keď sa vrátim do tých spomienok na študentské krásne časy, tak napríklad každý prirodzene čakal len na to, kedy konečne zazvoní a to bolo asi všetko. Netajím sa, že som nebol na tom podobne, ale neskoršie si viem celkom jasne spätne sprítomniť napríklad tie hodiny literatúry, tie myšlienky, tie pohľady spisovateľov na tú dobu, miloval som anglickú a francúzsku literatúru v období realizmu, ak si zaspomínam trochu na školské časy.
Prečo to spomínam? Práve preto, lebo na týchto hodinách som pochopil, aké dôležité je prežiť dokonale duchovnú podstatu človeka. A že aké je smutné že mnohí si nevážia tieto chvíle, kedy človek venuje pozornosť čomusi, čo ho môže celkom jasne ovplyvniť nejako do budúcna. Takto to v prevažnej miere vnímali viacerí spisovatelia mnohých období, v podstate, ak mám globálne ohodnotiť literatúru, tak každý ten spisovateľ píše napríklad o nejakom osobnom emocionálnom prežívaní nejakých skutočností, ktoré sa dotýkajú vyslovene jeho osoby, jeho kraja, rodného domu, jeho rodiny, často píše nejaké príbehy, diela, kde v podstate zakomponuje tú svoju situáciu do nejakých postavičiek.
Ten spisovateľ proste niečím si prešiel, a ten jeho vnútorný bohatý svet chce takto vpísať do literárnych publikácii, chce to proste položiť na papier, že toto je proste on, toto je definícia jeho vnútra, takto predstupuje otvorene pred toho čitateľa, ktorý ho číta v jeho súčasnosti, a ktorý ho bude čítať aj v inej dobe, kde človek vnímavý srdcom pocíti radosť pri čítaní tých textov.
Mnohí ak takto podobne vnímate tieto literárne texty iste s odstupom času, ak vás to zaujíma, teda aj čosi inšie než tento materializmus, môže sa často dám to do úvodzovkách " vidí sa v tej a tej postave", proste môže tú postavu definovať ako osobu, s ktorou by teoreticky si vedela čo to povedať. Každý ten text obsahuje nejaké posolstvo, ktoré dobre vnímavý človek dokáže vybadať a pochopiť a ohodnotiť to dielo, ktoré si prečítal. To, že v knihách máme bohatstvo nie je len okrídlená fráza, ale pravda života. Tam je dobre opísaný život tamojších ľudí hoc aj cez fiktívne postavy ľudí, tam je ich viera, tam je ich presvedčenie, ich ideály, prečo sa oplatilo im žiť a podobne.
Toto som prežíval, keď som čítal francúzkych realistov. Je to čosi, na čo nedám dopustiť. Toto je proste niečo, čo v nejakej miere dostatočne to ovplyvnilo jeho myslenie. Dá sa povedať, že väčšinu literárnych diel a to tiež je to len na škodu veci, mnohí študenti nepochopili dostatočne obsah a formu toho diela, pretože pochopiť nejaké lyrické state je značne náročné aj pre dobre vybaveného a vnímavého poslucháča alebo teda čitateľa.
Mnohí majú radi nejaké plytké publikácie, kde sme schopní na druhý deň zabudnúť na to, čo sa dialo v ten predchádzajúci deň, a to vidím ako mínus. Po prečítaní napríklad nejakej dobrej knihy od anglickych realistov a francúzkych som začal lepšie vnímať svet.
Mnohí si myslíme, že keď v súčasnosti nepretrváva nejaký ten duchovný boj za práva a podobne, za vydobytie viery, za vydobitie svojich základných ľudských práv, a žijeme v inej dobe, akej žili naši rodičia, starí rodičia a podobne, tak nás sa to netýka, riešime budúcich životných partnerov, ako prvoradé, riešime všetko možné, ale nevnímame, že toto všetko okolo nás, čo je dobré, čo je pozitívne skutočne vydobili ľudia pred nami, aby sme mohli dôstojne žiť a prežiť. Bez nich, bez ich viery, nádeje a lásky skutočne by to nešlo.
Pochopil som, že každý mal v dobe nejaké problémy, s ktorými sa borí, a nie je to jednoduché, a to mi dodávalo odvahy, že na toto nie som celkom sám. A že je škoda, že niekto napríklad toto neviem pochopiť, a nezaujíma ho napríklad čosi také, ako prežívaná sloboda, ktorú niekto napríklad v čase nepoznal, a celý život kdesi musel utekať.
Na záver by som chcel ešte toto čosi krátke napísať. On sa veľmi nádejal na dobrý život v budúcnosti a veľmi veril. To je to, čo dnešným ľuďom chýba. Že človek je ovplyvnený len tým, čo sa robí, deje tu a teraz, a nechápe, že pozdejšie to bude vnímať lepšie, a že všetky spory sa dajú urovnať. Tu vidíme, že človek musí mať dostatočne vybudovanú vieru v seba, dôveru v seba. Dôveru v Boha, ak v neho veria. Dôveru v ľudské priateľstvá a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár