Prvé povolanie prišlo ku Abrahámovi, ktorý sa volal abram, udalosť starého zákona. Abrahám pôvodne bol polyteista, čo znamená, že veril vo viacerých bohov. Avšak pravý Boh sa mu dal v správnom čase dostatočne jasné znamenie, že nie viacerí, lež jeden je Boh, v ktorého má uveriť a prijať na celý život. Nechcem tu písať úplnú dogmatiku, napríklad podstatu trojjedinného Boha a podobne, pretože je to veľmi ťažké takto vysvetliť. Snáď človek, ktorý sa tým aspoň trošku chce zaoberať, a hľadá odpovede na rôzne nezodpovedané otázky pomôže biblia.
Tu predsa dobre vidíme, že iná viera ako kresťanská je blud. Osobne repšektujem názory ľudí, ktorí si potrebujú sformulovať na základe svojich pozorovaní a svojich empirických a iných pozorovaní a zistení vyvodzovať nejaké závery, a takto si tvoriť svoj názor.
Je to v podstate chvályhodné, pretože nikdy neviem, čo ten dotyčný človek mal napríklad v živote čohosi dostatok toho, čoho som mal ja dostatok až nazval by som to prebytok, a nad viacerými udalostiami som sa napríklad v období dospievania alebo dospelosti napríklad nemusel vôbec zaoberať a riešiť, a nie je to samozrejmé pri týchto osobách.
Samozrejme nik netuší, kto si čím prešiel, a nedá sa napísať niekomu a presviedčať kohosi, keď som ho videl len na nejakej fotografíí a podobne. Pret ja osobne uprednostňujem to, že najprv napíšem v blogu nejaký názor, a pri nejakých dobrých komentároch by som ocenil to, keby sa ma ktosi napríklad spýtal, ako to prežívam, možno aj to, čím som si osobne prešiel, a nie len na základe nejakých osobných pohnútok napísať môj dojem, ktorý nemusí priamo odkazovo ani pravdivo korešpondovať s tým článkom.
To nie je len tak. Boh sám v tých udalostiach Starého zákona chcel raz a navždy prostredníctvom tohoto svätého muža ukázať, kde je pravda. Keby to tak nebolo, tak potom by vzniklo jedno veľké nebezpečenstvo, že v kresťanstve nie je pravda, a celé Písmo Sväté, by bolo bludné, nepravdivé, teda klamlivé, a takto by celé generácie ľudí žili v nejakom omyle. To nie je predsa prípustné. My všetci sme povolaní, aby sme túto pravdu vnímali. Ešte zatiaľ, ak to mám tak fakticky povedať, mňa neoslovilo nijaké náboženstvo s tak podloženými faktami, bez nejakých sentimentalít, ale priame podloženie faktov ako kresťanstvo.
Chcieť teraz podložiť nejaké fakty z písma na momentálnych situáciách, chcieť teraz čosi empiricky dokázať je nezmysel. Dovolím si tvrdiť, že Starozákonní ľudia mali ešte ťažšiu situáciu na prijatie pravej viery, a samozrejme jej následné zachovanie uverenie pre seba a pre svoje deti a ďalšie generácie.
Tu chcem napísať niekoľko súvislostí. Je to možno veľmi ťažké na pochopenie, ale snáď sa mi to podarí. Mnohí si myslíme, že keď v čosi veríme, tak je to v poriadku. Týmto sa zaoberá tzv. agnosticizmus. Ten hovorí čosi také, ja sa tým nezaoberám podrobne, že veríš proste v niečo, alebo v niekoho, ale nenazývaš to bohom, pretože to vlastne sám nevieš definovať.
Pre mňa je to zvláštne tento smer už len z jedného hľadiska. Ak veríš, že čosi existuje, ale nenazývaš to ( bohom, potom čo to pre tvoj život znamená? Mne sa to napríklad javí ako nezmysel, pretože vystanoví mi tu ďalšia otázka. Tak jestvuje čosi čo mňa presahuje alebo nie? Je to len potom akási filozofia? Potom načo mi takáto filozofia bude, ak ma to nevedie k tomu, že sa mám každým dňom napríklad zlepšovať, ak mám byť ešte lepším človekom, ak mám byť ústretovejším, ak sa mám snažiť počúvať to, že sa mám deliť napríklad s hladnými o môj chlieb a o moju vodu, je to samozrejme prirovnanie, ale môžeme to spozorovať našťastie aj u ľudí, ktorí nepraktizujú vieru a nechcú sa nad týmto zamýšľať.
Rešpektujem samozrejme vierovyznanie každého človeka, pretože kresťanstvo mi predsa jasne hovorí, že každý môže dospieť k poznaniu Boha svojím spôsobom a v srdci človeka je vpísaný prirodzený zákon. Snažím sa povzbudiť všetkých okolo mňa, ktorý nejako prišli k nejakému záveru, že sa oplatí žiť pre čosi ešte lepšie, hoc to samozrejme je veľmi ťažké definovať.
Musíme si ale uvedomiť, že to, čo sa dočítam v biblii... ja tomu verím a verím, že je to správne. Pamätám sa, ako som nedávno čítal istý článok, ktorý viedol nejaký redaktor ateista, ktorý sa rozprával s Matkou Terezou, teraz už vyhlásená cirkvou za svätú, a ona mu na otázku ohľadom viery v Boha odpovedala priam geniálne. Snažím sa ju citovať.
„Ak náhodou Boh neexistuje, a ja zomriem, tak som aspoň prežila dobrý život a nič sa nestane. Avšak ak vy Boha odmietate celý život, neveríte v Neho, a On existuje, potom pravdepodobne budete mať problém...“ Toľko jej reč, ak sa dobre pamätám, povedala toto presne.
Na záver by som chcel ešte toto napísať. Týmto samozrejme nikoho nechcem strašiť, pretože ja vieru v Boha vnímam ako radostnú odpoveď na božie volanie, ktoré kresťan má hľadať každý deň a celý život kým neprídem v okamihu svojej smrti na naplnenie mojej viery, a tou je predsa priame poznanie Boha. Píšem to možno príliš osobne, ale tak to máme aj brať.
Ešte poslednú vetu by som chcel napísať. Kto vníma kresťanstvo ako nejaký militantný element strachu, je to mylný názor.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sumivybanan
23. 4.apríla 2017 19:22
Pfuu kamo dlhe, dobré, na zamyslenie, pravdive, precitane dokonca... Pristavil by som sa ale pritom ako pises o tom ze niektori veria ale nevedia to popisat... Čo ak iba uviazli ma polceste, skratka uz presli na duchovne veci ale skratka nevedia co ma byt ten Boh...
Napíš svoj komentár