Správne pochopenie viery XVII

Chcel by som v dnešný pekný sobotný deň opätovne pokračovať v mojich úvahách. 

Ako som pozoroval aj mojich rovesníkov, mnohí nevydržali. Práve pre zanedbanie týchto vyššie menované skutočnosti. Mnohí padli, mnohí zanechali vieru. A žiaľ, zatiaľ sa k nej ešte nevrátili, čo je smutné. Pamätám si to celkom presne, viem sa rozpamätať na tie okolnosti a veľmi sa ma to dotklo, najmä, keď mi to našťastie nie celkom podrobne opisovala moja bývalá priateľka. Dosť ma to zranilo už len preto, lebo som videl, ako to s ňou nič nerobilo. To všetko bolo ako nič. Nič k tomu asi nepociťovala. Tu som si napríklad všimol ďalšie skutočnosti a to tie, že človek rokmi čosi buduje, čo v priebehu doslova jedného dňa môže svojvoľne zmeniť.

Nechápem, ako sa niekto môže zmeniť len tak. Som človek, ktorý ide na veci citlivo. Je pravda, že niektoré veci riešim možno až prirýchlo, avšak je toto všetko podmienené tým, že v mojom živote som sa veľakrát musel rozhodnúť veľmi rýchlo a efektívne, alebo som sa nerozhodol nijako, a postupom času som prišiel na to, že to nebolo správne, a niekedy aj tá voľba nasilu má síce na začiatku nevábne príchute, avšak v konečnom dôsledku je to to najlepšie, čo som mohol urobiť. Vždy, keď sa mi do niečoho nechcelo, vtedy som to spravil najlepšie, a postupom času som videl ovocie svojej námahy a premáhania sa.

Ako to v podstate prijala len tak. Ako úplnú samozrejmosť. Keď si to dám do súvisu s pohľadom na okolitý svet, na spoločnosť. Videl som na sociálnych sieťach, ako napríklad niektorí veria v samych seba. To je čo za viera? V seba samých? Dneska ochoriem, zajtra môžem zomrieť, a taký človek verí sám v seba? Pripadá mi to celkom nelogické.

Dosť smutné. Ako pestujú svoje telo, ako sa premáhajú duchovne, teda aspoň je to správne podľa nich, potom ako napríklad meditujú, ako prostredníctvom týchto zvláštnych, pre mňa nie celkom prijateľných praktikách formujú svoje vnútro, formujú svoju duchovnú podstatu a podobne.

Mnohí podľahli týmto moderným trendom nazdávajúc sa mylne, že akési podivné cvičenie, zaoberanie sa nejakými východnými alebo okultnými praktikami je to, čo napĺňa ich život, a kde nájdu akýsi prameň viery. Mnohí zanechali nanešťastie túto cestu viery a nastúpili na tento mylný sebaklam.

Pýtame sa prečo? Lebo mnohí mladí nemajú zmysel života, a myslia si, že tieto podivné praktiky ich naplnia, prípadne je to preto, lebo nemyslia do budúcna a žijú zo dňa na deň. Nemajú v sebe vybudované pevné základy, a preto nevedia, na čom vlastne stojí ich životné krédo a nemajú celkom jasno čoho sa v živote držia. Nejaké zásady im nehovoria nič. Komunikácia na nejaké možno aj citlivé a pálčivé témy im robí obrovský problém, pretože toto všetko nemajú celkom doriešené, sú to plytké osoby s povrchnými znalosťami, a o duchovnom živote ani nehovoriac. 

Ak mám povedať moju skúsenosť s niektorými takýmito ľuďmi, sú to osoby, ktoré síce čosi vyznávajú duchovné, ale ich vnútro vieru do seba neprijímajú vôbec a stavajú sa dosť do militantnej polohy pri pripustení si iného názoru, než aký vyznávajú. Mylne sa domnievajú, že veria v čosi vyššie, ale v podstate sú celkom prázdni. Je to preto, lebo nesprávne vnímajú vieru. Je to pre nich niečo ako, keď sa mi to páči, tak to budem nasledovať, budem sa tým zaoberať, keď sa ma to už osobne dotýka a vstupuje to do môjho vnútra, už to nepotrebujem, pretože viac sa nebudem nikomu otvárať. Je to chyba, ale samozrejme, rešpektujúc tieto osoby nám nedovolí konať čosi čo je v rozpore s nejakou osobnou slobodou toho druhého.

Mrzelo ma to veľmi. Poznám aj ja takých ľudí. Nechcem pôsobiť ako nejaký zarytý kresťan, avšak ja osobne milujem tradície, ktoré využívam v reálnom živote. Napríklad v práci keď som sa najedol, tak som sa pred tým prežehnal.

Tým som nechcel vyvolať v žiadnom prípade v nikom dojem, že aha, pozrite sa, ja som ten veriaci, a vy ste pohania.... nie nie... toto by bolo odo mňa ako od kresťana katolíka pokrytecké, a predsa Písmo ma pred tým vystríha. Samozrejme musíme si dobre premyslieť, čo pre nás znamená viera, a či ju správne chápeme. 

Verím preto, lebo cítim proste, že ja som našiel Boha, a Boh našiel mňa.

Napríklad videl som tu mnoho blogov, videl som aj na iných portáloch veľa takých nazval by som to... podstránok, kde sa konkrétne venovali kresťanským témam z toho negatívneho hľadiska.

Na záver spomeniem toto ešte. Bolo to dosť také militantne zamerané, a dosť také útočné, a to pri posudzovaní správnosti názorov mi nepripadalo správne.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu