Po niekoľkých pridaných blogoch s inou tematikou som sa v dnešné poobedie opätovne vrátil ku tejto sérii článkov a pridávam ďalší blog na túto tematiku.

Na druhej strane si uvedomujem, že keď si porovnám napríklad biblické niektoré state, tak ani kresťanstvo ako také nie je celkom dobre pochopené, a preto tu proste vznikli rôzne iné formy vierovyznania ktoré nie celkom korešpondujú so skutočným duchovným odkazom kresťanstva. 

V nijakom prípade sa nechcem dotknúť bratov a sestry vyznávajúcich iné myšlienky ako mám ja, hoci priznám sa, že v sérii blogov dozadu ohľadom viac kresťanských vyznaní som to považoval za nutné tak doslova nejako priamo a vecne opísať, v čom sa kto mýli, a prečo nie je dobre osobitne čosi si vysvetľovať bez skutočného potvrdeného učenia. Ale musíme poznať pravdu, ktorá tam naozaj je, a je taká aká je a treba to prijať. 

Na toto všetko mi slúži učiteľský úrad cirkvi, magistérium, ktorého ako kresťan sa držím. Vôbec nie ako slepo čosi uznávať a prikyvovať, ale to, čo je pravda v to veriť a klamstvo zavrhnúť. Nikdy som sa tak necítil, ale v tomto som skôr hľadal objektívnu pravdu podloženú samozrejme overiteľnými faktami. Mnohí si myslia, že v duchovnej rovine je zlý nejaký iný názor, ktorý nie je oficiálne prijatý, ale je to veľmi zle pochopené. V duchovnom živote nejde o názor nikdy. V tomto smere vždy ide o pravdu, a tá je len jedna. Preto je vyznanie kresťansko katolíckej viery také, aké je. Samozrejme, ja názor nikomu nikdy neberiem, ale pochopme všetci, že tu ide o priame poznanie veci. Je to samozrejme ešte ťažšie, pretože vieru ako takú žiaľ, musím to takto napísať, nemôžeme nijako filozoficky a empiricky dokázať, proste je to v človeku dané.

Niekto môže povedať, že viera vzniká z primárne niektorých okolností, kde človek pociťuje strach, a verí vo všetko možné. Nie je to celkom pravda, je to len názor. Toto viera nie je. Existuje skutočne len jedna viera, ostatné sa nazýva svetonázor, proste niečo ako nenáboženský výklad čohosi.

Viera ako taká je za normálnych okolností vždy podrobená dokonalému výskumu, ktorý spolupracuje s tým, čo má k dispozícii. Takto to robia odborníci biblisti, ktorí skúmajú predovšetkým na základe nejakých faktov, a snažia sa k čomu dopracovať v opačnom ponímaní sa toto čosi odborne nazýva hypotéza. No nedá sa niekedy takto dosť dobre spolupracovať, keď niekto s nepodloženými faktami sa jej len vysmieva. Prečo je to tak? Lebo máloktorí ľudia sú trpezliví, a to sa presne odráža aj na charaktere.

Len tak ma napadol jeden bežný príklad. Mnohí ľudia nedokážu počkať na čosi, v čom by počkať mohli. Takto sa len ochudobňujú o poznanie, ktoré ešte má prísť. Nie všetko sa dá ihneď a zaraz. Presne ako so štúdiom. Najprv na začiatku dúfam, že prejdem z ročníka do ročníka, potom verím, že prejdem na nejakej tej štátnici, a potom dôjdem k skutočnému poznaniu, teda overiteľnému faktu, že po skončení poslednej skúšky mi bude odovzdaný diplom, kde si teda tú malú skratku už môžem pred meno aj napísať. 

Už v novom zákone mi je veľmi sympatická jedna biblická udalosť pašii, evanjeliového príbehu o utrpení Ježiša, ktoré začalo v Getsemanskej záhrade. Na veľkú noc som si ich vypočul. Mám ich aj doma. Pilát na súde sa pýta jasne... Čo je pravda...  Ježiš mu jasne povedal, že keby bolo jeho kráľovstvo z tohoto sveta, jeho učeníci by sa bili, aby nebol vydaný. Ďalej si to môžete prečítať.

Kto chce prijať aj to, čo ho presahuje a uznáva za vhodné, a rozmýšľa aj nad vecami, ktorými nie celkom rozumie, robí dobre. Nie preto, aby ho to zamotávalo do nejakých pochybností, ale aby samostatne dospel k záveru, že existuje proste niečo, čo ako spomínam ma presahuje, nerozumiem tomu, a uznávam, že nie všetko dokážem, a že človek nie je dokonalý tvor.

Každý normálny človek chce predsa dobre a dôkladne poznať pravdu, a nechce žiť neustále v klamstve. To sa nedá proste. Človek má mať v živote predsa nejaký oporný pevný bod, ktorého sa bude pridŕžať, pretože nemá na výber, ak nechce vykročiť na takú neznámu cestu, kde stratí stopu a nebude sa vedieť vrátiť nazad.

Záverom ešte čosi krátke sa pokúsim napísať. Musíme si najprv uvedomiť, že viera pre človeká znamená naozaj veľa. Ak to mám rozobrať podrobne, tak by som to asi napísal približne takto. Viera človeka začala bezprostredne po prvom hriechu ľudí. Tým že stratili to prirodzené spoločenstvo s Bohom, ktoré má za následok telesnú smrť ako najhorší element hriechu a všetko s ním súvisiace, smútok, bolesť, strach, obavy, neistota, váhanie, nevera, a môžete si menovať takto postupne všetky nedostatky, všetky tie pojmy, ktoré sú opak dobra.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár