Samozrejme, musíme v súvislostiach vnímať tento svet. Ja vnímam tento svet pod viacerými pohľadmi. Na jednej strane v poslednom čase mám dosť veľké starosti, ale predsa verím, že všetko je pod dohľadom Boha.
Nežije sa mi vôbec ľahko, zápasím so sebou samým, ak sa mám verejne vyznať, mnoho ľudí mi veľa len sľubuje stále čosi, ale máločo sa podarí, a niekedy bývam z toho dosť frustrovaný. No nie úplne a doslovne. Snažím sa celou silou oprieť o Boha, i keď si uvedomujem, že ho často zrádzam. Týmto píšem aj osobné vyznanie. Napríklad cítim na sebe, že niekedy priveľmi sa zaoberám mojou veľkou vášňou a to autami. To nie je dobré. Neprejde deň napríklad, kedy by som nepozeral inzeráty s nejakými automobilmi, ktoré ma zaujímajú a špekulujem, či sa to oplatí kúpiť, a podobne.
Tu som sa zamotal do vnútorných problémov, pretože som zistil, že čosi takéto ma len spútava a nie som šťastný. Samozrejme, auto využijem okrem iného aj nato, aby som sa dopravil napríklad do kostola, kde som skutočne šťastný a snažím sa pozorne sústrediť na všetko to posvätno, tajomno, duchovno, čo ma tam obklopuje. To nie je len akýsi mysteriózny zážitok a obdivovanie čohosi pekného, umelecky hodnotného, práve naopak. Obdivujem to preto, lebo toto všetko mi má pripomínať život budúceho veku, to všetko duchovno bude sprítomnené vo večnosti, keď Boh určí , kedy mám opustiť tento svet.
A to pre kresťana je veľmi dôležitý prvok. Správne pochopenie viery znamená, že sa budem zaoberať v hĺbke svojho srdca aj touto tematikou. Práve týmto, ktoré aj mnohí veriaci radšej odsúvajú na nejaký bližšie neurčitý čas v zdanlivom domnení, že ešte nenastal ten správny čas uvažovať aj nad čímsi takýmto podobným. A robia veľkú chybu. Čím skorej sa tým budem zaoberať, tým menej budem v živote prekvapený, keď čosi také budem musieť riešiť.
Mnohí si myslíme, že v mladosti sa nás to netýka. Veľká chyba! Sme zdraví, krásni, šťastní, máme celkom aj úspechy, radi sa nimi chválime, a samozrejme akosi prirodzene stránime sa tých všetkých negatívnych vplyvov, od ktorých život dá sa povedať prakticky neušetrí nikoho.
Áno, neušetrí nikoho. Jedna pekná pieseň spomína vo svojom texte okrem iného aj tieto myšlienky, veľmi sa mi páčia, teraz citujem... „ veď tá láska taká býva, často v sebe bolesť skrýva...“ V skratke to opíšem ako niečo, že všetko to dobré, čo nás momentálne obklopuje, k čomu všetkému sme sa napríklad dopracovali, a to si môžeme povedať každý sám za seba čím si napríklad za posledné obdobie preskákal a čo všetko prežil, že všetko ide cez nejaké úskalia, ktoré proste musíme preskákať.
Predposledné myšlienky budú obsahovať toto. Toto všetko chce od nás tento svet. Zamotať sa dokonale do spleti svetských záležitostí až natoľko, že nebudeme vnímať tých, ktorí nám chcú poradiť a správne usmerniť. Že na všetko budeme mať námietky, že všetko budeme chcieť budovať čosi výlučne samostatne, bez pomoci druhých, pretože tento svet mi diktuje čosi také, že na všetko musím byť sám, lebo to je známka moderného človeka. Že len úspechy sú základ života, a na to nie pekné netreba spomínať, hoci opak je pravdou.
Keď si nebudeme rozoberať aj to, čo nás napríklad s inými rozdeľuje, keď budeme zanedbávať rozmýšľanie aj o nepríjemných témach, nikdy ešte nebudeme celkom dobre odolní a vyzretí. Cieľom týchto myšlienok nie je vzbudzovanie opätovných nepríjemných pocitov pri čomsi, čím som si napríklad prešiel, ale to má byť predovšetkým vysvedčenie môjho morálneho prospechu, a neustále pracovanie na sebe.
Na záver ešte by som doplnil tieto krátke myšlienky. Keď napríklad teraz mi príde na um, čím všetkým som si prešiel, píšem to ako nejaké moje spomienky, koho som musel osobitne o čosi prosiť, pred kým som sa musel doslova ponižovať, aby som čosi mal, nikdy som sa nechcel hrať na niekoho typu, ja som kto som, ale som si to chcel nejako vydobiť, som aj vďačný za to všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár