Pamätám sa, keď som si kupoval auto, bol som celkom isto odhováraný, ale uvedomil som si to, že v tom dobrom. Išiel som do toho aj napriek riziku, že môžem prerobiť zarobené peniažky, ktoré sa mi reálne nikdy nemusia vrátiť. Nakoniec to dopadlo tak, že sa mi to viac ako trikrát už vrátilo, a neľutujem teda vôbec nič.
Týmto krátkym príbehom, samozrejme skutočným v mojom prípade, by som začal opätovne môj nový blog. Nechcem tu rozoberať v nijakom prípade kúpu auta, alebo niečo takého, pretože auto považujem za prostriedok, aby som sa za dažďa v suchu mohol dopraviť tam kde potrebujem, tam kde je to nutné, a tam kde chcem. Samozrejme nie je jedno, v akom zmysle to povieme, pretože je rozdiel naozaj trepať sa nejakým autobusom plnom ľudí, ktorý ide nekonečne pomaly, a všetko mi to pripadá hrozne dlho. Pamätám sa na tie nekonečné prestupy, ktoré som absolvoval, keď som chodil na vysokú, a viem, že nikomu toto nie je cudzie. Vtedy ma autá ani tak veľmi nezaujímali, pretože som sa sústredil na čosi inšie.
Áno, veci sú na užívanie, ale v súčasnosti si myslím, že človek naozaj viac slúži veciam, akoby veci mali slúžiť nám. Prečo to spomínam? Okrem toho smutno tragického dôvodu, ktorý som uviedol v minulom článku, viažu ma k tomuto prípadu hneď niekoľko pochybností.
Raz som sa dočítal na hodine náboženstva jeden morálny problém. Dve dievčatá kamarátky, jedna z nich dostala nové hodinky. Áno, dnes sa pozriem na I phone, a je mi jedno, či niekto má drahé hodinky, hodinky nenosím, maximálne do kostola keď si dám oblek, inak ich nepoužívam. jej kamarátka jej ich závidela a nachsvál poškodila. ona jej to vrátila tak, že ju tak ohovorila, že jej spôsobila veľkú morálnu ujmu, odišla zo školy, a prestala sa kontaktovať s inými. Dokonca ju znemožňovala pri každom jednom stretnutí, kde pociťovala istý psychický stres, nepohodu, poníženie a podobne. Čo chcem povedať týmto.
Opätovne som napísal celkom reálny prípad, ktorý sa môže stať hocikomu, hocikedy, a kedykoľvek. Ide stále o to, že si neuvedomujeme, že všetko, čo nosíme so sebou, čo máme na sebe, nám slúži, a nie je to opačne.
Preto luxusné handry nemajú morálnu hodnotu, a veľmi sa divím relácii, ktoré uvádzajú mnohé celebrity, ktoré veľmi úboho prezentujú svoj životný štýl.
Nejedná sa o to, či niekto niekomu závidí, pretože viem, že závisť je hriech. Avšak človek si má zachovať zdravý rozum, pretože to, čo je pre mňa dôležité, hodnotné, a podobne, to ten druhý nepovažuje za prioritné, nie to, aby sa toho ešte pridržiaval.
A práve preto málokrát si vážime veci, ktoré máme, a práve preto nás materializmus robí nešťastným. To mi nespomína Písmo Sväté priamo, ale nepriamo. Ak sa dočítame, že si zhromažďujeme poklady na zemi, miesto toho, aby sme to robili duchovne, zaiste to vyplýva aj z tejto poučnej situácie.
Záverom spomeniem ešte v krátkosti. Mnoho ľudí sa z niektorých pádov tvrdých na zem už nespamätalo, v horšom prípade sa nezaradili do bežného života, a v horšom prípade možno skončili v rukách psychiatrických odborníkov, a pýtame sa že z akých dôvodov? Práve z takých dôvodov, že zaiste neodhadli svoje šance.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár