Správne užívať

Opätovne som sa zapojil do jednej diskusnej ankety, a teda pridám príspevok ako článok.

Keď som si kúpil auto za peť litrov, onedlho som to v podstate oľutoval. Začínal som toho času približne od jednotky. Nepoviem od nuly, vždy je dobré pri investícii nechať si rezervu na horšie časy. 

A keďže bez práce nie sú koláče, usilovnou a tvrdou prácou som za pomerne veľmi krátky čas vyrovnal investíciu, a teraz som na tom, že som zarobil niečo cez, no nepoviem presne, nechcem sa chváliť, nemám to v úmysle, píšem to viacmenej ako príklad, mimo toho čo som investoval. 

Ale dosiahol som to len tvrdou prácou, kde nič nemám len tak zdarma. Myslím tým predovšetkým psychické vypätie a podobne. Čo sa týka budúcnosti, ja si nezakladám na peniazoch. Pre mňa je prvoradé, aby som vedel pracovať a robiť to, čo sa odo mňa vyžaduje. Na toto sa radšej zamerajte. 

Lebo neverím, že na tomto portáli sú nejakí ťažkí biznismeni, ktorí dajú mesačne 5 litrov bokom. Bodaj by samozrejme. Druhá vec. Finančná gramotnosť slovákov, reagujem na koment hore, je naozaj na veľmi dobrej úrovni. 

Mám rád tie večerné nedeľné diskusie o ekonomike, z ktorých sa naozaj dá dobre poučiť, ale v praxi to vnímam ako nereálne. pokiaľ človek má vysoké náklady, darmo sa zvyšuje mzda. Pamätám sa, ked som kupoval auto, nafta stála 0,93 centov. Najdrahšia bola azda kdesi pri Trnave za euro. Potom opäť enormne išla hore. Teraz trochu klesla ako somsi všimol pri poslednom tankovaní, ale stále je to dosť vysoké. 

Problémom sú vysoké životné náklady, ktoré tak či tak človek sa snaží skresať na minimum ako sa len dá. Myslím si, že sme v podstate veľkí umelci, pretože ja osobne sa snažím mať to, čo potrebujem, a nie to čo chcem. Keďže mnohí myslia presne opačne, tak to aj vyzerá. 

Problémom nás ale je morálna stránka človeka, ktorá hovorí, že peniaze kazia charakter, aj presne pre tých, ktorí nimi neoplývajú, a chceli by. Teda vidím tu v podstate jeden veľký extrém, ktorý plynie z pocitu nedostatku a z pocitu potreby. Vysvetlím, ako to myslím.

Potreba je teda niečo, čo nemám, chcem, ale nie som uspokojený s tým čo mám, lebo viem, že mi to nestačí na pokrytie a uspokojenie životných potrieb. 

Toto je prípad väčšiny z nás, nech si to vysvetľujete akokoľvek chcete. Každý v podstate vie, ako ich použiť. Problémom nás samých ale je to, že človek, ktorý sa dostane k akémusi finančnému objemu je okamžite zaslepený, a zabudne na predchádzajúcu situáciu, v ktorej sa ešte do onoho okamihu nachádzal. 

A preto si kúpi značkové veci, drísty, kadejaké fejkové hodinky, ojazdené bavoráky s 400 tisícami, keď sú radi, že to auto vôbec naštartujú. To je teda akože čo? Neviem sám. 

Myslím si, že mnohí teda nemajú nijakú vnútornú identitu, pretože nie sú dobre vychovaní a nastavení k používaniu duchovných hodnôt, ktoré majú rezonovať v ich živote. 

A pokiaľ zanedbali túto vcelku nezanedbateľnú, a veľmi prepotrebnú zložku v osobnom živote, síce chvíľkovo mu to môže priniesť radosť, nárazovo môže zarobiť, kúpiť si to čo chce (otázka je či to potrebuje) ale neskôr, ako to povedal jeden kňaz v jednom interwiev, čo som čítal ešte kedysi dávnejšie na internete, na nejakej stránke, už sa nepamätám presne, príde pocit akejsi prázdnoty, možno frustrácie, možno osobného napätia, že čo sa stane v dohľadnej dobe, či sa mi napríklad daná investovaná vec nejako vráti, či nebudem pociťovať deficit, či citovo nebudem prázdny, či si potom nebudem klásť otázky, či je toto naozaj to, čo som chcel, potreboval, alebo bol to môj rozmar, kedy som zatúžil vytiahnuť sa zase pred niekým vôbec nie dôležitým niečo si dokázať. 

Žiaľ, toto čo som vymenoval v poslednej vete je súčasť mnohých mladých, alebo viac menej nedozretých, ktorí síce pracujú, pôžitkujú, ale nevidia aj tak zmysel svojho života, pretože sa im nedarí. A je to pravda. Či si to chcete, alebo nechcete priznať. takto fungujú mnohí ľudia, ktorým kariéra, aj to krátkodobá, vyššia výplata, momentálny stav na účte, kúpa drahého tovaru, ktorý v podstate nepotrebujú, ale zas dobre to na ňom vyzerá, tak prečo nie, celkom zaslepila oči v tom, že nie sú schopní vnímať realitu bežného života, jeho normálnosť, prirodzenosť, jeho krásu ktorá spočíva v jednoduchosti, ale ktorá spočíva v práci. 

Záverom ešte čosi v krátkosti. Nik nehovorí, že človek si nemá užiť. Prečo nie. Som za. Ale nie spôsobom, že zabudne odkiaľ vyšiel, a zmení celkovo svoj životný postoj, nehovoriac o tom, že môže napríklad stratiť priateľov a celkom sa odcudziť svojmu okoliu, ako sa to neraz stáva, lebo už je niekým. Ach. 

Svetská sláva poľná tráva!

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Ufounek

    tvári sa, že má 3 roky
    Podsvětí

    No ale zvládl jsi to, ne? Teď máš dobrý auto, aspoň podle obrázku... to mnozí nemají, asi nějaký duchovní problémy, nebo nepracují tvrdě... třeba neumí investovat... celkově to máš dobrý, ne?