V živote sa niekedy stane, že zdanlivo jednoduché riešenie sa vykľuje do beznádejne riešiteľného hlavolamu, ktorý teda je tak zamotaný, že možno sme aj oľutovali, že do niečoho sme sa pustili. nemám teda na mysli napríklad niektoré slovné úlohy z matematiky a neviem čo, tie som mal relatívne celkom rád, pretože v nich nešlo ani tak o tie exaktné vedomosti ako skôr o to, či človek dokáže používať v primeranej forme zdravý sedliacky rozum, alebo len niečo napríkald opíše od spolužiaka vedľa neho sediaceho, ktorý sa častokrát používal ako hlava pre všetko. Teda napríklad bola nejaká dvojica, jeden rozmýšľal, druhý odpisoval. uznávam, že to nie je celkom ideálne alebo čestné, úprimne riešenie, ale kto rozmýšľa v danom čase inak. Dovolím si tvrdiť že nik.
Takáto pomoc častokrát aj na sebe viem, ale to bolo ešte na základnej škole, bola na nezaplatenie, a priznám sa, že celkom v pohode som tieto bočné možnosti rád využil. Robil som to v duchu hesla, že vedel som, že toto by sa robiť nemalo, nie je to čestné, ale zas, pokiaľ mi niekto vie poradiť, alebo teda viem to odpísať, prečo by som si nemal pomôcť, a potom rozmýšľať, prečo som dostal zlú známku, ktorá teda v podstate je vystavený účet za to, čo som vedel, alebo nevedel na tej danej písomke.
To teda bol príklad spoza školských lavíc, ako v niektorých mojich článkoch pri spomienkach na toto celkom radostné obdobie celkom v pohode využívam, veľmi rád sa obhliadnem do minulosti, kde vidím, čím všetkým som si prešiel, čo všetko som dosiahol, alebo som nedosiahol, kde som spravil chybu, a či teda som sa dokázal z niečoho primerane poučiť. Či človek si dokázal uznať, že spravil chybu, či ho to niekam posunulo. To je niečo, na čo častokrát v mojich blogoch apelujem, pretože je to potrebné.
Spomínam to aj preto, lebo človek si niekedy myslí, že nič sa mu nemôže stať, a je neohrozený v danom kontexte. Stáva sa to pri cestných pirátoch, ktorí si to valia svojou ojazdenou trojkou (trojkovým bavorákom) ktorý má nabehaných 400 tisíc kilometrov, len preto, aby mali nejaké značkové auto, pričom je to šrot na entú, ktorý jednak ohrozuje značne životné prostredie, aj keď v tomto sú mi tí eurohujeri dosť proti srsti, a jednak preto, lebo takýto človek si myslí, že všetko jednak môže, všetko má, je nejaký frajer, pričom môže byť chudák.
Nie jeden si myslí, že sa mu predsa nič nestane. Veď predsa nejako to prejde, možno sa to stalo aj v minulosti, a čo sa stane nič. Ale to všetko sú len domnienky. A predsa sa stane. Ak niekto naozaj lieta v oblakoch, myslí si že je v niečom neohrozený. Napríklad nedvíha telefon, kedy mu niekto zavolá. To ak mám povedať na rovinu to neznášam.
Nechápem človek, ktorý nedvihne telefón a nezavolá človeku nazad, že teda čo konkrétne potreboval, prečo mu volal, ako sa má. proste taká flexibilita v myslení mnohým častokrát chýba a ďalej by som uviedol je to preto, lebo človek nie je vedený k tomu, že niekoho k životu predsa len potrebuje, a nedokáže žiť sám. Dá sa žiť sám samozrejme. Dá sa žiť v nejakej samote,ale žiť osamotený, osamote, opustený sú dve rozdielne veci, a človek ktorý obe prípady dostatočne neprecitol, nevie o čom o hovorím.
Záverom spomeniem v poslednom odstavci ešte asi toľkoto. Možno niečo potrebuje, on to nevie. Ale jeho pýcha proste povie, že tomu danému človeku proste nezdvihnem. Alebo neodpíšem na danú sms. Alebo neodpíšem na e mail, ak ma niekto o niečo naozaj žiada. Aj mne sa stalo nie jeden krát, kedy som si hľadal nejakú robotu, že teda reagoval som na nejaký pracovný podnet, ktorý som našiel, a proste nič. áno, samozrejme, my sa vám ozveme, dajte nám kontaktné údaje. ale to všetko bolo len pre oči, to všetko bolo preto, lebo možno niekto nechcel niekoho sklamať pri tom povestnom prvom kontakte, ktorý je isto dôležitý, ale dobre predsa vieme zo skúsenosti, že predsa to nie je všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár