Mnoho ľudí okolo nás sa nás snaží presvedčiť tou otrepanou frázou, že strach je prirodzenou súčasťou života. Nie je to pravda. Keby to bola pravda, strach by predsa nemal v živote svoje opodstatnenie.
Na druhej strane asi ťažko poznáme človeka, ktorý nepociťuje strach. Ja by som ho definoval ako stav, kde človek vážne berie na seba zodpovednosť, a zodpovedne samozrejme aj pristupuje k svojim povinnostiam. Pamätám sa, aké stavy som prežíval, keď v škole som mal ísť odpovedať. Ani nie tak z toho, že som sa trebárs dostatočne nepripravil na hodinu ako to, že napríklad niečo trebárs popletiem, alebo zabudnem, niečo mi vypadne, a dokážem na otázku odpovedať nejakou totálnou absurditou, ktorá ešte v tom lepšom prípade sa môže skončiť nejakým spontánnym výbuchom smiechu zo strany učiteľa alebo teda ostatných spolužiakov.
Nebolo to pre mňa príjemné, a viem si ešte aj po rokoch celkom presne vyjaviť tú situáciu, ako asi som sa cítil a podobne. Snáď sa nenájde študent, ktorý toto nezažil, samozrejme ešte v tom lepšom prípade, kde o nič vážne pravda nešlo.
To patrí k študentskému prežívaniu, zažil som ho ja, zažil ho azda každý študent v nejakej miere. Lenže z mojich skúseností môžem povedať, že strach nás pernamentne oberá o vnútorné sily a nevieme sa častokrát sústrediť na podstatné prvky v živote. Výsledok tohoto všetkého môže byť či už v školskom alebo pracovnom prostredí nejaká nadmerná roztržitosť, zvýšená nepozornosť, veľmi slabá koncentrácia na daný problém a celkovo neschopnosť vyriešiť aj banálnu situáciu, ktorá sa v jeho očiach môže celkom javiť ako neriešiteľná situácia, ktorú proste dotyčný nevie zvládnuť, a predsa o nič ťažké ani nejde.
Z toho čo som napísal, jednoznačne vyplýva nasledovne zistené skutočnosti. Strach nemôže byť prirodzenou súčasťou života, respektíve za strach považujeme čosi, čo nie je strach v pravom slova zmysle.
Odmietam ale také vysvetlenie, a to teraz napíšem vecne. Aj v duchovných periodikách som zazrel prirovnanie, že strach sa vyskytuje tam, kde niet priestoru na lásku. Nejde tu nutne o preukazovanie si nejakej náklonosti, a strach z toho, že kohosi stratím, a podobne, vôbec to nemám na mysli.
Strach jednoznačne pochádza z určitých pochybností, ktoré sa v človeku postupom času vplyvom pozorovania nejakej vonkajšej situácie hromadia. Vidia, že mnohé veci sa predsa len nedejú nijakou náhodou, a dobre si to vedia proste pospájať určité fakty, ktoré v poslednom období spoznali a podobne.
Je zaujímavé, že napriek tomu, strach nemá hmotný ale duchovný pôvod, fascinuje mnohých ľudí. Ako mi nejaký ateista alebo materialista dokáže vysvetliť pôvod strachu. Nikdy som ho nevidel, len som ho zacítil nejako vo vnútri. Alebo si to len domýšľam? Čo to potom je?
Keby bol strach prirodzenou súčasťou života, nikdy by sme sa nedožili ani len dospelosti, pretože to značne znižuje určite zdravotnú imunitu človeka, privoláva napríklad také choroby, spôsobuje depresie v človeku, spôsobuje možno nekontrolovateľné neovládateľné prejavy človeka, ktoré hraničia so zdravým rozumom a konaním, a javia sa ako úplné absurdnosti.
A toto všetko je možno práve preto, pretože odmietame uznať duchovnú podstatu človeka nad tou telesnou podstatou. Jedno s druhým menovaným sa samozrejme dopĺňajú, ale mnohí to nechápu. Mnohí to odmietajú, pretože uprednostňujú len to racionalistické poznanie, ktoré ale po mojich skúsenostiach sa mi nezdá ako východiskové riešenie, než by som túto hypotézu akokoľvek chcel prijať. Jednoducho to nie je možné. Práve racionalisti nemôžu zdôvodniť pôvod strachu, pretože to nie je možné. neviete to zmyslami overiť, ani rozumovo dokázať. Takto som sa to dozvedel jednak na hodine literatúry, a jednak na hodinách filozofie, hoci musím uznať, že mnohým veciam som porozumel až po rokoch, ak sa tak to dá nazvať.
Tu nejde o to, že na základe duchovných argumentov viem potvrdiť duchovný svet, ktorý je nadradený materiálnemu, a reálne jestvuje, a ja ho beriem ako fakt, ale o to, že skutočne to duchovno reálne presahuje človeka či chce alebo nechce. Možno teraz vystanoví otázka, ako sa toto všetko môže prejaviť v praxi.
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prejaví sa to tak, keď začneš pochybovať o racionalite svojho rozhodnutia a dokonca vieš spochybniť aj pravdu, ktorá sa nedá spochybniť.
Možno zachádzam priďaleko, ale nezdá sa vám, že v podstate je absurdná bežná situácia zo života... Odchádzaš z domu, dobre vieš, že si otočil kľúčom, ale predsa len pomykáš kľučku, či je všetko v poriadku. Odchádzaš od auta kde si zaparkoval, zamkneš, alarm ti všetky dvere zakmne, je to bezpochyby fakt, ale ty predsa len vyskúšaš akože pre istotu či je to pravda.
Záverom asi toľkoto. Je to prirodzené? Na druhej strane nenechajte sa odradiť čímsi nepriaznivým od svojich plánov, ktoré chcete uskutočniť, ale zároveň netreba byť smutný, keď sa to ani nepodarí.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
tušil som, ked som ho dopísal, že v podobnom duchu mi napíšeš, a preto uisťujem Ťa, že Tvoj názor plne repšektujem, a v mojich blogoch predkladam čisto moje myšlienky, nie útočné militantne názory proti niekomu zamerané. Bože chráň! Je to čisto môj pohľad. Moj názor. Ber to tak, že som spravil recenziu na Tvoj článok.... nič viac.... nehľadaj v tom nič osobné, ja proste rád píšem
3
ale ešte ti napíšem, ak si nepochopila, moj blog nie je protichodný tvojmu, ale je to vysvetlenie.... prijmi to... problem mnohych mladych je to, že si myslíme, že mame patent na pravdu. ja si tiež necham poradiť. avšak odmietam militantne utoky na moju osobu. namiesto konkrétnych a vecných tvrdeniach, ktoré by vychádzali z faktov tu čítam alogizmy,ktoré ani zdaleka nekorešpondujú s odbornosťou tematiky. tu je problém....
4
Veď to je v poriadku, tvoj názor rešpektujem. Len som mala pocit, že reaguješ na moje vnímanie tejto problematiky, nie na blog ako taký a zmiatla ma tá prvá časť o prirodzenosti/neprirodzenosti strachu, preto som sa k tomu chcela vyjadriť. (Btw, ak budeš chcieť ešte reagovať, tagni ma v ďalšom komentári)
5
Keby bol strach prirodzenou sucastou zivota, nikdy by sme sa nedozili ani dospelosti? skor keby nebol prirodzenou sucastou tak by sme sa jej nedozili, lebo bez strachu by nam nic nebranilo robit akokolvek nebezpecne a zivot ohrozujuce veci, takze ludstvo by tymto sposobom zaniklo (pripadne ani nevzniklo).. zvierata citia strach takisto, zabezpecuje im prezitie uz len tym ze sa skryju alebo utekaju pred dravcom, a strach teda nie je prirodzeny?
Ak myslis strach iba ako neodovodneny iracionalny pocit ktory nema nic s realnym ohrozenim, to je skor uzkost, nie? A ani o tej by som netvrdila ze je neprirodzena, aj ked psychicky znicujuca je.
Ak myslis strach iba ako neodovodneny iracionalny pocit ktory nema nic s realnym ohrozenim, to je skor uzkost, nie? A ani o tej by som netvrdila ze je neprirodzena, aj ked psychicky znicujuca je.
6
ale ja som to myslim si že dosť komplexne rozobral, a celkom jednoducho. prečo by som sa nedožil dospelosti. znamka vyzretosti osoby je že sa vie s čimsi poopasovať.
7
@vreskot000 Ak ti to nevadí, ja sa pripojím k aventine. Písal si "znamka vyzretosti osoby je že sa vie s čimsi poopasovať" s tým súhlasím, ale funguje to iba v prípadoch, kedy ide o spomínaný iracionálny strach. Keď sa bojím oslovovať neznámych ľudí, jedného dňa to budem musieť urobiť, pretože už to za mňa nespravia rodičia, teda musím dospieť a vyrovnať sa s tým. To áno. Ale v prípade strachu z reálneho ohrozenia nejde o popasovanie sa s niečim. Keby ťa povedzme niekto prepadol na ulici a namieril na teba zbraňou, nezáleží na tom, ako dospelý si. Pocítiš strach, pretože je to prirodzená reakcia, pud sebazáchovy. S tým sa nedá vyrovnať, nedá sa ten strach naučiť zvládať tak, že by si sa mu opakovane vystavoval, kým by si sa toho nezbavil.
Takže vo všeobecnosti súhlasím s tvojim blogom, ale naozaj pokiaľ ide iba o strachy v našej hlave
Takže vo všeobecnosti súhlasím s tvojim blogom, ale naozaj pokiaľ ide iba o strachy v našej hlave
8
dobre píšeš, srdečne ŤA pozdravujem. hm, iracionalny strach. vieš iracionalny strach je čosi čo si nevieš rozumom vysvetliť... mam pocit že je to iná oblasť. ako myslíš bojíáš sa oslovovať neznamych ľudí, v akom ponínamí? jaj.. ako píšeš dalej... ano.... jasne... uplne suhlasim. mne sa to viackrat stalo. napríklad mal som obrovské zimomriavky a veľkú úzkosť, ktoru neviem celkom presn opísať, ale trvalo to len pár minút... asi tak možno niekedy aj o tom napíšemg
Napíš svoj komentár
Niektorí ľudia tvrdia, že strach je prirodzený a potrebný, ako určitý obranný mechanizmus, výstraha.
Ja s tým v mojom blogu nesúhlasím. Strach je blok, chyba, ktorá znemožňuje ľudom sa prejaviť, v akejkoľvek forme.
So zvyškom tvojho blogu súhlasím.