Asi takto znie úvodná znelka, alebo skôr citát, akýsi výrok, ktorý bude heslom tohoto článku. Trochu netradične, krátko, nakoľko úvodom sa snažím čosi rozpísať tak, aby som to tematicky naviedol na podstatu blogu. Nevadí. Je to môj štýl, pohoda, neriešim. Ja som vďačný, že neriešim veci, ktoré som riešil, dá sa povedať ešte prednedávnom, a teda mám to ešte všetko akosi v čerstvej, živej pamäti. Slúži mi to na nieže poučenie... to môže povedať človek, ktorý v niečom sám zlyhal, chybyl, proste si nedal poradiť, povedať, mohol čosi samostatne predsa len predvídať, ale nie. Snaží sa taký človek akosi žiť zo dňa na deň, a niekedy sa to človeku naozaj nemusí vyplatiť.
Konečne oddychujem po náročnom týždni, ale dá sa povedať, že takéto týždne mám už našťastie nie jeden za sebou, a veľmi dúfa, mnoho ich bude predo mnou. Mnohí možno hľadáme akési riešenia z akýchsi menších nedorozumení, pretože potrebujeme mať niečo vyriešené, doriešené, potrebujeme všetko mať hotové, a bojíme sa akýchsi reparácii, opráv.
Prečo to píšem. Minule som narazil na tento citát, a celkom ma obsahovo zaujal. Túto zimu prežívam celkom dobre, a vonku je naozaj nádherné počasie, čo si celkom isto myslím, že by bolo na škodu nevyužiť ju prechádzkou po prírode a menšou turistikou, ktorú praktizujem už roky.
Snažíme sa mnoho vecí odkladať na akýsi neurčitý čas. Vieme dobre, čo je doba určitá, a čo je doba neurčitá, aj pri rozličných obchodných fígľach nemôžeme celkom s istotou povedať, čo znamená neurčitá doba a neurčitý čas. Sú nejaké výrobky, ktoré svojím obsahom a povahou samotnej veci napríklad majú akúsi doživotnú náplň, ale predsa vieme, že to nie je celkom pravda. Pretože nič, ako som spomínal v jednom mojom článku, naozaj nič nie je večné. Ba, neopomenul som samozrejme teraz duchovné záležitosti, pretože tam, ten moment večnosti hrá podstatnú a rozhodujúcu úlohu.
A toto celkovo vnímam ako problém. Mnohí snívajú síce s otvorenými očami, mnohí si azda plnia aj svoje sny. Máme tu teda dva elementy, a je dosť obtiažne akosi naznačiť celkom pravdivo, že v ktorom z nich sa momentálne nachádzame. Či v stave akejsi reality, nech je aká je, alebo sa nachádzame v stave akýchsi predstáv, či už sú ideálne, alebo sú možné po určitom čase predsa len zrealizovať, teda sú reálne, alebo sú virtuálne, nereálne, a nikdy sa v podstate nenaplnia, nikdy nepríde na nich akýsi pomyslený rad.
A práve preto, a týmto by som chcel napísať na záver tohoto ranného sobotného článku, je dobré naozaj zaujímať sa predovšetkým o realitu, aj keď to nie je celkom možné, pretože človek nevie sa stopercentne na čosi sústrediť bez toho, aby teda mu myšlienky nelietali časovo či už dozadu, to čo naozaj prežil, s čím konkrétne prišiel do činenia, čím sa napríklad napravil, v čom sa zmenil, či k dobrému, alebo menej dobrému, či si z toho vzal ponaučenie, alebo nie, a dobredu v tom zmysle, aby som si poriadne premyslel v prvom rade, čo chcem, čo chcem dosiahnuť, dať si otázku, čím som, kde som, kde sa momentálne nachádzam a podobne.
Práve vymedzenie si akýchsi pojmom hneď na začiatku, čo by som nazval ako pedagogický základ prístupu ku všetkému, čo ma v živote postretne je základ, na ktorom po čase celkom isto môžem vystavať kameň spokojnosti. Na konci napíšem azda ešte jedno tradičné. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár