Vieme dobre, že pokiaľ zastávame nejaký názor, počítame s konfliktom záujmov. To znamená, že po predostrení nášho názoru človek počíta s akýmsi útokom na našu osobu. Sú ľudia, ktorí veľmi radi provokujú. Napríklad im nezáleží na obsahu ako takom, ale ich možno zaujme jedna dve vety, ktoré z istého uhla pohľadu môžu byť teoreticky podstatou daného kontextu, ktorú oni považujú za najdôležitejšiu, a na základe tohoto ich zistenia možno nechcene vyvolajú istý konflikt. Tak ako aj v nejakej diskusii, kedy človek nechápe, že...
V istých medziach človek proste má svoje názory, ktoré treba rešpektovať a prijať. Netreba zachádzať do detailov, a netreba narušiť integritu človeka, s ktorým môžeme teoreticky mať nezhody. Tu sa ale ukazuje vyslovene pudovosť človeka, a to, že nie vždy človek sa vie ovládať a zvládať možno záťažovú situáciu profesionálne, väčšinou tam môžu byť aj nejaké nedorozumenia. Pokiaľ zúčastnené strany sú rozumné, dá sa dohodnúť na všetkom.
Inteligencia človeka spočíva v tom, že nebude pretláčať svoj názor, a bude rešpektovať názor druhého, s ktorým teoreticky nemusí v rovine uvažovania súhlasiť. je nesprávne, kedy človek súhlasí v podstate so všetkým, čo mu niekto niečo povie, alebo ho začne o niečom nezdravo presviedčať.
Vplyvom doby, kedy človek zažíva hektické situácie, je prirodzene rád, že napríklad okolo seba si buduje vzťahy, kontakty, veď predsa každý kamarát, každý známy sa predsa len zíde. Zastávam názor, že netreba si zbytočne nejakými vyhláseniami nikoho pobúriť a odohnať od seba, hoci mám rád, kedy sa niečo hovorí otvorene. Ale pristupujem k tomu tak že rešpektujem jeho vnútorný svet, ktorý je pri každom jednom z nás jedinečný.
Škola, žiaľ, nás akejsi tolerancie nestihla naučiť, pretože popri intelektuálnych vedomostiach, ktorými zaplavuje osnovy výučby žiakov zabúda na emocionálne prežívanie situácii žiakov, ktorí sú v podstate v danom čase v prudkom, dynamickom, duševnom, psychickom, telesnom, a v nezanedbateľnej miere aj duchovnom raste a vývine. Ktorý je potrebný? Telesný rast, duševný rast, duchovný rast.
Ako vidíme, tieto trichotomické vlasnosti, ktoré poznáme z dejím filozofie sú podstatné pre každého jedného z nás, sú nerozdielne, nedajú sa rozdeliť.
Práve vzhľadom na odlišnosť prostredia, z ktorého pochádzame každý jeden z nás, každý jeden má svoju históriu. Každý niečo prežil rôzne, má rozličné zážitky na rozličnom stupni vnímania. Inak to vníma, hoci prežijú jednotlivú situáciu rozlične. Niekto napríklad má z nejakej písomky panický strach, viem o tom svoje ešte zo základnej školy, kde som necítil strach ako taký, ale niečo, čo som vedel len ťažko vysvetliť.
Možno to bola dávka istej zodpovednosti, že keď sa niečo nevydarí, budem to musieť napraviť, budem sa musieť zlepšiť. Je to síce vcelku chvályhodný počin, ale pokiaľ človek berie všetko veľmi vážne, môže to mať nepríjemné následky.... Následky v zmysle, že bude preháňať v akejsi zodpovednosti, v pocitu viny, uvedomovaní si niektorých možno čiastkových neúspechov, ktoré sa v dohľadnej dobe dajú teoreticky napraviť, a keď sa aj nedajú, nič sa nedeje, avšak tieto záležitosti v mysli človeku ostávajú, a častokrát to ten človek berie ako osobnú prehru, ktorú nevie prijať.
Môže mať znížené sebavedomie, môže mať pocit, že teraz všetci myslia len na jeho zlyhanie, a je na programe len on.
Uvediem konkrétny príklad. Keď som sa hlásil na strednú školu, pôvodne inú, ako som vyštudoval, nespravil som prijímačky z nemeckého jazyka a chýbal mi povestný jeden bod. Nie jedna učiteľka deň po prijímačkách sa ma pýtala, kde pôjdem teraz. Napokon sa mi podarilo prestúpiť na strednú školu, ktorú som bez problémov a akýchkoľvek učebných potiaží vyštudoval a bol najlepší chlapec z triedy.
Záverom blogu poviem, že mnohé veci sa nám javia ako nepríjemné, ale pokiaľ človek chce napredovať, nikdy pre neho nie je nič stratené.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
interrupcio
16. 1.januára 2021 21:44
inak ten nadpis je ako z noveho casu
Napíš svoj komentár