Dnes by som chcel v tomto článku nadviazať na poslednú myšlienku môjho blogu, kde som samozrejme aj s pomocou wikipédii, sa posnažil definovať slovo alebo teda lepšie povedané pojem nezdvorilosť, a teda dnes by som sa chcel nad tým trochu zamyslieť. O čo teda ide.
Základ pre nejaký východiskový bod je pre nás určitý moment, ktorý nás určuje. To znamená, že musíme odhadnúť nie že naše predpoklady, ale vyslovene naše pudové schopnosti, aby sme niečím boli. Chceme veľmi niečím byť, ale nevieme presne čím. Viacerí nevedia celkom presne určiť vlastnú identitu, čo je pre nás také motivujúce, aké sú presne tie ideály, ktoré nás akosi ženú vpred. Ktoré sú tie elementy, ktorých sa mám prirodzene pridŕžať. Ženie nás síce akási vnútorná motivácia, niečo v nás vytvára akýsi motor, pohonná sila pre naše všakovaké túžby za poznaním niečoho nového, čo treba ešte len prebádať, a pre nás sa teda javí azda len v teoretickej podobe, čo môže pôsobiť ako mimoriadne lákavá možnosť.
Niekedy je tá možnosť dosť klamlivá, najmä ak vieme celkom dobre odhaliť prípadné nebezpečenstvá, čo všetko sa môže akosi odhaliť, hoci máme dobrú motiváciu, máme dobré úmysly niečo prebádať, ale predsa zľahčujeme mnoho nástrah, prekážok, a množstvo neželaných javov, ktoré na tej ceste celkom prirodzene nás môžu sprevádzať. To všetko sa môže diať preto, lebo sa za niečím ženieme len pudovo, bez rozmýšľania, a nepočúvame napríklad rady najbližších, pretože sa riadime čisto našim inštinktom, a každá jedna rada, zvlášť to platí pre nevyzretých jedincov je vnímaná vyslovene ako útok.
Preto sa to deje, pretože aj my vnímame naše nedostatky ako v prvom rade nedostatky, ktoré nás môžu viesť k nenaplneniu toho, čo sme si predsavzali, a dá sa povedať, že problém je na svete. Pretože môžu pôsobiť ako určitá brzda, ktorá navyše pôsobí na naše myslenie v istom zmysle deštruktívne.
Alebo teda ako prekážku ku splneniu našich osobných plánov, ktoré častokrát nezostanú naplnené. Či je to dobré, alebo nie, to musí každý z nás vedieť samostatne. Ale zas nie je to zlé, pretože častokrát v takomto citovom rozpoložení, do ktorého sa celkom ľahko môžeme dostať, sa nám otvoria oči pre pravdu,
V jednej anekdote som čítal, nepoviem to úplne presne to prirovnanie, ale asi v tom zmysle, že darmo budeme učiť napríklad rybu chodiť, a smiať sa jej, že nevie chodiť, keď ona nie je určená na to, aby chodila, a nikdy sa to nenaučí, napríklad ako pes, pre ktorého je pohyb samozrejmosťou.
Tento príklad dobre poslúži mnohým, ktorí nechápu, že človek nie je stavaný pre každú prácu. Biblia mi napríklad spomína, že všetko môžem, ale nie všetko mi osoží. Napadlo ma to teda v spojitosti s týmto, čo som začal v tomto novom odstavci, a teda pokúsil som sa to preklenúť do duchovnej roviny. Preklenúť do duchovnej roviny znamená asi toľko, že my musíme pochopiť toho druhého predovšetkým ako celok, nie povrchne, len tak, že niekoho vidíme päť minút, a už z neho vieme spraviť akúsi vnútornú charakteristiku, pre nás, alebo pre neho vyslovene záväznú, nemennú. Každá charakteristika, ktorá sa deje, opisuje, napríklad v literatúre, ak sme mali spraviť charakteristiku osoby, veľmi podrobne som si musel preštudovať daný textový materiál toho diela, ktorý som teda mal k dispozícii, aby som mal nejaké východiskové body, z ktorých by som mal vychádzať a držať sa ich pri tvorbe danej charakteristiky ako úlohy.
V mojom poslednom odstavci som definoval nezdvorilosť ako nezdvorilosť je chovanie vytvárajúce atmosféru nepriateľstva a neúcty, je zdrojom konfliktov a ich príčinou. Chceme tým byť? Raz v jednom blogu som spomínal, a týka sa to aj mňa, ale aj mnohých mladých, dovolím si tvrdiť 90 percent mladých, že v istej fáze života chceme veľa vecí naraz, ale nevieme zvládnuť a dotiahnuť jednu vec do konca, a tej sa venovať, a ostať tomu verný.
Záverom chcem vysloviť poslednú myšlienku, a síce, že teda život častokrát nás síce učí akémusi prirodzenému dynamizmu, ženieme sa stále do niečoho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár