Pomerne filozofickou neuzatvorenou myšlienkou by som otvoril predsa len môj večerný článok, v ktorom by som chcel venovať môj komentár, ktorý som adresoval teraz večer do jednej diskusie a celkom ma zaujal. Ono obsahom sa zdá byť celkom jednoduchá, banálna diskusia, ale predsa je to o tom, či človek sa predsa len dokáže v niečom vyjadriť, či vie povedať zopár konštruktívnych myšlienok, a možno to chce aj nejaké poznatky z histórie, filozofie a podobne.

V škole sme dostávali niekedy rozličné otázky, napríklad naše vízie do dospelosti, azda najčastejšia téma maturitných slohových prác, celkovo prác na zamyslenie a podobne. Myslím si, že je to správne, pretože najprv človek si má uvedomiť v hrubých rysoch, čo vlastne chcem robiť, v čom sa chcem zdokonaľovať a na sebe teda pracovať, aby som dosiahol niečo, čo ma bude tešiť, že niekomu budem na osoh, budem vytvárať takto pocit pohodlia, radosti, šťastia, pocit akéhosi bezpečia, proste istý duchovný priestor, v ktorom sa dá žiť. Ako to myslím, vysvetlím nižšie v riadkoch.

Viacerí len vedia to, že chcú dobre zarábať, túžia po veľa peniazoch. Ale aby ich bolo čo najviac. Aby si kúpili vysnívaný bavorák, ktorý možno bude mať cez tristo a viac tisíc kilometroch, bude mu kadečo svietiť na prístrojovke, ale čo tam potom, hlavne že je to bavorák v plnke. V podstate svojím myslením som sa priblížil k tomuto, ale viem, že to nie je predsa všetko. 

Nemýliš sa takmer v ničom, ale veľmi rád by som ťa, brat, vhodne doplnil. Áno, jedna je pravda, že či si od detstva k niečomu vedený, alebo nie. To je dosť podstatné, pretože sú samozrejme vzory správania, ktoré v priebehu svojho života vieš hravo doplniť. Najmä pozitívne príklady priťahujú. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale niekto si na niečo môže v dobrom spomenúť niekoľko dní, rokov dokonca dozadu, proste si spomenie na ten okamih, kedy pocítil úctu od inej osoby voči sebe v situácii, kedy to najmenej čakal. 

A práve v tom okamihu si začneš vážiť seba samého a uvedomíš si, že ty si od niekoho vážený, a niekto stojí o teba predovšetkým ako o človeka.

A toto by som povedal, že je veľká cnosť, ktorá sa v živote nedeje len tak, ale je to znak toho, že niekto má dobré srdce. 

Či sa snažíš teda byť zdvorilý, o akúsi zdvorilosť, alebo si akože nezdvorilý, teda niečo, čo môže celkom isto hraničiť s drzosťou. Jestvuje ako vidíš veľa pohľadov, ja ti to ozrejmím. Sú medzi nami osoby, spolužiaci, alebo kolegovia, alebo v nejakom spoločenstve, ktoré veľmi rady majú, keď môžu urobiť zlo. Čo to konkrétne zlo znamená, by som skúsil teraz vyjadriť slovami nižšie v odstavci.

Zlo je zákernosť v najrozmanitejšej podoby, je prítomné v každej podobe dnešnej spoločnosti, a výnimku netvoria ani ľudia, pohybujúci sa v duchovnom prostredí, kňazi, je jedno v akom stupni hierarchie sa nachádzajú, poprípade v akej príslušnosti vierovyznania konkrétne patria a tam pracujú. 

Vieš, práve táto nezdvorilosť sa začína práve vtedy, v tom okamihu, keď prídeš ako sa hovorí, na "koreň veci", a dotyčný nevie z daného postoja už nijako vycúvať. A vtedy sa práveže ukáže jeho pravá tvár, a spadne jeho maska. 

Jeden filozof, pamätám si to z prednášok filozofie vo svojich dielach, resp. jeho charakteristike spomína, myslím si, že bloger Kierkegaard, ten azda by ma vedel doplniť, mysím si že to je Oskar Wilde, proste človek je niekým, teda nie tým, kým je, teda definícia jeho osobnosti, ako individuálnej podstaty jeho prirodzenosti, a teda vie preukázať aj druhú stránku svojej osoby, ktorú každý z nás má. V nasledujúcich riadkoch ho teda budem citovať.

Oscar Wilde povedal, že človek je najmenej sám sebou, keď hovorí o sebe. Daj mu masku, a povie pravdu. To je koniec jeho citátu.

Čo sa týka nezdvorilosti, skús sa pozrieť viacmenej do histórie. Ja som nie raz vo svojich článkoch spomínal, že keď človek niečomu nerozumie prierezom niektorých životných udalostí, hociktorých, je v podstate jedno čo robí, ak nevieš, ako ďalej, vždy sa musíš vrátiť na začiatok, kde si začal.

Napríklad pamätám sa, pred chvíľou som sa vrátil z cesty autom, a počas cesty som si nevedel spomenúť, kde som si dal peniaze. Myslel som si, že som ich vytratil kdesi pri mojich dverách ešte. Že mi niekde vypadli. Mýlil som sa, a našiel som ich inde. To bolo spôsobené len tým, že som sa v danej chvíli sústredil predsa plne na jazdu autom, a nemyslel som samozrejme na nič inšie. Nakoľko nie dobre mi hrá cd prehrávač, ani som sa nepokúšal pustiť si CD. hoci mám rád, keď mi hrá aspoň rádio, aby nebolo úplne ticho.

Záverom článku poviem toľkoto ešte. Chcel som to tým povedať, že my nevieme vlastne povedať svoju autobiografiu, a my v podstate ani nevieme kto sme. Práve z tohoto hľadiska môžeme pôsobiť ako nezdvorilí, najmä. ak sa nachádzame v pomerne známom prostredí, kde nás všetci poznajú, a poznajú naše obyčaje a zvyklosti. A vieme, čo si môžeme dovoliť bez toho, aby sme mali na sebe masku zdvorilosti, ktorú inak nemusíme. Nechcem tým povedať to, že musíme sa utiahnuť do seba, s nikým cudzím sa nepúšťať do debaty, dať možno najavo našu apatiu, nezáujem. Nie. Je pravda, že príliš uzavretí jedinci, alebo jedinci, ktorí môžu mať nejaké odchýlky v správaní, ale nemusia byť nutne nejako chorí, koniec koncov nikto nie je dokonalý, a svojím spôsobom všetci máme nejakú vadu, ktorá práve spôsobuje nejednotu a rozdelenie, práve skrz nezdvorilosť. dozvedel som sa z wikipédii, citujem, ...

" Pretože nezdvorilosť je chovanie vytvárajúce atmosféru nepriateľstva a neúcty, je zdrojom konfliktov a ich príčinou" čiže toľko som ti chcel povedať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár