V dnešnom treťom blogu by som chcel zdôrazniť pýchu a jej atribúty, častokrát skryté, aby človek vôbec nemal čo i len tendenciu ju zachytiť u seba, čo je v podstate len na škodu, a ako by sme sa mali tomuto nebezpečnému fenoménu vyvarovať, aspoň sčasti by som to chcel opísať.
Viacerí poznáme ten fenomén, kde proste ľutujeme vykonané veci v minulosti a chceli by sme to možno mnohí napraviť alebo proste nejako vrátiť nazad. Ale skúsenosť nás predsa učí, že to už je proste nemožné. Všetko sa proste zapísalo nejakým spôsobom do tých pomyslených dejín, a čo sa raz stane, to sa už neodstane.
Mnohým chýba zmierenie sa s niektorými skutočnosťami, a priznám sa, že aj ja som na tom podobne. Áno. S niektorými vecami dodnes nie som vyrovnaný, a píšem to preto, pretože to potrebujem napísať, a v istom zmysle potrebujem samozrejme aj ja nejaké rady a usmernenie, pretože človek sa predsa učí celý život. Toto si na sebe proste priznám Aj ja potrebujem zmierenie, lenže problém tohto všetkého je, že nedostávam odozvu od kompetených, a dosť to vo mne vyvoláva mnohé nezodpovedané otázky. Čo chcem tým povedať?
Okolo nás žije veľmi veľa ľudí, ktorí sa nezdravo a možno aj dosť prehnane nadradzuje ponad ostatných ľudí mysliac si, že znamenajú čosi viac. Vôbec to totiž nie je pravda. Pán Boh chráň ma od toho, aby ma táto nebezpečná mánia postihla. Je to tak nebezpečne nákazlivé, že tomuto trendu už predsa toľký zástup ľudí podľahol, že to už vôbec stojí za povšimnutie. Je to totižto veľmi nebezpečná vlastnosť, ktorá skrýva v sebe veľmi veľa nebezpečenstiev, ktoré sa spočiatku môžu javiť ako nejaké čnosti, alebo neškodné prejavy, ale keď sa to začne stupňovať, je to vlastne veľmi nebezpečné.
Takýto fenomén zastávajú mnohí ľudia, ktorí si myslia napríklad, že už im skutočne nikto nesiaha ani po členky, a s veľkou radosťou to deklarujú všade okolo seba a všetkým. Je to správne? Dokedy sa na toto vo svete budeme pozerať.
Pýcha je čosi, čo ľudstvo sprevádza od nepamäti, a pestuje si ju žiaľ každý, a nevedomky to dávame aj najavo. Napríklad keď demonštrujeme teda našu neúčasť na nejakom podujatí, ktorého sa nemusíme zúčastniť.
Napríklad ak máme viac hodín nadčasu, ale sme vyzvaní, že keď máme čas a ešte aj chuť, aby sme sa zapojili navyše do nejakej práce, hoc to bude aj odmenená. Viacerí nemáme chuť, a priznám sa, ja som častokrát na tom podobne. Prečo ale? Pretože ja, neviem teda či len ja, v tom vidím kus využívania toho druhého, využitie jeho dobrého srdca, pretože ten druhý vie, že neviete možno neuposlúchnuť nejaký príkaz, hoci to všetko je postavené na báze nejakej tej dobrovoľnosti, je to proste čosi navyše, čo môžete, ale nemusíte spraviť, a viacerí sa samozrejme k tomu tak aj stavajú. Teraz si položím ešte jednu otázku. Prečo sú ľudia, ktorí silou mocou chcú proste ísť na doraz a nehľadia vľavo pravo, nehľadia vôbec na to, aký to bude mať neskorší dopad, a vnímajú, síce dosť obmedzene len súčasnosť?
Je pre mňa tajomstvom a záhadou, prečo keď v podstate o nič nejde, a viaceré povinnosti si musím plniť aj nasledujúci deň, nie bezodkladne, a to chcem zdôrazniť, prečo niekto nástojí a trvá na tom, aby sa to vykonalo v ten deň. Veď aj zajtra je deň! je to preto, lebo ctižiadostivosť toho človeka proste nepozná hranice, a skúša, čo vydrží ten človek, čo je pod ním, ale je to správne?
Na záver by som sa ešte chcel zamyslieť nad niektorými skutočnosťami, ktoré ma teraz v tejto súvislosti ešte napadli. Mám za týmto všetkým nutne vnímať aj čosi iné ako skúšku od Boha, alebo je to teda nič inšie, ako rozmar nejakého človeka, ktorý už proste nevie čo so sebou, a nevie kde je sever, a všetko a všetkých chce len využiť? Aj vám sa čosi pdobné stalo, a máte s týmto skúsenosť? Odpoveď si dajme každý sám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár