A presne toto sa deje aj v duchovnom svete čuduj sa svete! Keď nezačneme sa proste spájať medzi sebou, nikdy sa dobre nespojíme v nejakú jednotu. Lebo len v jednote je sila. Vždy je lepšie, keď aj pri riešení nejakého problému sa spoja napríklad dvaja ľudia, a viacerí, čo môže mať za následok kvalitné a včasné vyriešenie nejakého problému.
Aj v duchovnom svete jestvuje nebezpečenstvo, keď si niekto o sebe myslí, že má naviac ako majú okolo neho osoby. Nebezpečenstvo, že človek začne v podstate bezhlavo konať, všetko vezme bezo zmyslu na svoje plecia, nie preto, aby to vyriešil indiviudálne a kvalitne, ale tak, aby sa do neho predovšetkým nikto nestaral, pretože to považuje za akýsi prameň neúspechu. Potom samozrejme aj prípadné ovocie chce samozrejme zozbierať sám a s nikým sa o to ani nepodeliť. On dal do toho hlavu, tak si výsledok zoberie aj sám.
Čím viac hláv dáme dokopy tým lepšie a kvalitnejšie môžeme vykonať našu úlohu. Všetko toto má slúžiť ako dobré a dokonalé spojivo. Lenže tu môže teda nastať ten spomínaný problém, ktorý spadá nielen do duchovnéh sveta, ale ohrozuje predovšetkým ľudí, ktorý v Boha neveria, a tým pádom nemajú nad sebou akokeby nejakú tú pomyslenú autoritu, koho sa mám predsa pred nejakým dôležitým rozohdovacím procesom akokeby proste opýtať alebo poradiť čo ďalej, a ako vyriešiť aktuálnu situáciu. A tu sme ďalej v probléme.
Len Zlý nechce, aby táto jednota proste nastala. Práve preto sa napríklad v školách, ale tiež na pracoviskách, najmä pri manažérskych postoch často stáva, že áno, síce sa správajú v určitých momentoch ako jednotný tým, to predsa nik nepopiera, ktorý teda akože navonok sa tvári že drží pokope a vytvára tú pomyslenú jednotu, avšak opak je pravdou, v podstate každý jeden je tvrdý individualista, ktorý sa snaží uchmatnúť to najlepšie z toho podielu a podobne.
Mám v tomto bohaté skúsenosti, ktoré sú skúsenosti, ale nebol som v takomto čosi proste šťastný, nevládne tam dobrá atmosféra, o čom som sa napríklad presne presvedčil v uplynulých dňoch. Ja osobne, ako nesnažím sa za tým vidieť niečo neviem aké intuitívne, alebo že dokážem čosi vopred odhadnúť, ale každý proste predsa vie, že keď niekto je až príliš ústretový, príliš sa snažá byť nejaký kamarátsky, a to sa poznáte možno prvých desať minút, už to proste zaváňa nejakým nie celkom férovými pravidlami, a podľa takých proste nie som ochotný jednať, ani keby mi sľubovali neviem aký pekný plat a podobne.
Myslím si že mnoho mladých tu spraví prvotú chybu že za vidinu nejakej peknej výplaty, ktorá si pýta veľkú daň, je ochotný urobiť čokoľvek, aby sa možno pred kýmsi vytiahol, a on aby možno takto uspokojil svoje finančné potreby, ktoré ho aj tak nikam nesúria za predspokladu, že skutočne nepotrebuje čosi urgentne riešiť.
Áno, nastane tá sladká vidina akéhosi ničnerobenia, ktorá bude mať akokeby klamlivú odplatu v podobné nejakého pekného bohatého života, lenže vtedy sa začína ten pravý zápas o hodnotu svojej osobnosti, o svoju hrdosť, o to, kým vlastne je, a aby nezabudol odkiaľ prišiel, pretože isté postupy človeka môžu veľmi vnútorne rozložiť, a on si to nebude ani uvedomovať, len keď neskoršie pri nejakom fatálnon zlyhaní sa len bezradne chytí za hlavu.
Práve toto chce ten zlý, ktorého málokto vníma, pretože mnohí si myslia že toto patrí do rozprávky a podobne. Keby to bola pravda, Ľudia by nikdy neboli nešťastní, nikdy by sa nič nerozbilo, nikdy by sa nerozbili rodiny a podobne, keby ten Zlý nebol reálny. Presne toto potrebuje. Aby sme v silu Zla neverili, aby sme ju popierali, aby sme rozprávali, že sú to rozprávky a podobne. Spraví veľmi precízne a všetko preto, aby sa táto jednota proste rozbila. Aby bola jednoducho zničená a všade vládol zmätok a chaos.
Potom si niekto začne namýšľať a domýšľať, že znamená čosi viac, ako ten druhý, ktorý je vedľa mňa a možno len zdanlivo vie toho o čosi menej, ako to viem aj ja.
Na záver ešte takéto myšlienky v krátkosti. Toto sa nazýva pýcha, a je to veľmi nebezpečná vlastnosť. Pohybovať sa v spoločnosti možno intelektuálne nadaných jedincov síce nikdy nemôže byť na škodu, to uznávam a nepopieram, ale učiť kohosi aj na základe vlastných skúseností a komusi odovzdať životné rady je určite na nezaplatenie, a to mnohí si nevšimnú ani poriadne, a častorkát toto vyjde len nazmar takéto úsilie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár