Údajne existuje svet bohatých VI

Dneska bola krásna nedeľa, a bola procesia ku príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Tento sviatok sa oslavoval už vo štvrtok, a dneska to bolo v podstate ešte s takým osobitným nádychom slávnostnej peknej duchovnej udalosti. Včera som bol účastný na veľmi peknej oslave, trochu netradične v sobotu. Totiž bol som v jednom krásnom zrenomovanom zámku, kde to skutočne žije, a stretol som dokonca aj známych, super pocit. 

Dokážem sa tešiť z malých vecí. Skutočne krásny letný deň. Teraz by som v nasledujúcich riadkoch chcel pokračovať a nadviazať opäťovne na predchádzajúci článok. 

A práve systematické rozkladanie vyššie menovaných vlastností súvisí s tým, že mnohí si začínajú namýšľať, alebo lepšie povedané domýšľať, že znamenajú predsa len o čosi viac ako znamenajú ľudia okolo mňa. Nie je to pravda. A je úplne jedno, či pracuješ ako nejaký vrcholový manažér, alebo upratovač záchodov. To uvádzam ako príklad. Nijaká práca nie je hanba. Hanba je možno jedine to, čo človek za ňu dostáva, a tu sa dostávame do problému do neba volajúcemu hriechu, ktorý sa nazýva spravodlivé zadržiavanie mzdy. 

Tu si musíme smutne priznať, ešte ešte aj toto sa žiaľ stáva, a mnohí si to možno ešte nevedia dosť dobre celkom predstaviť, ale proste sa to deje. Viacerí si pred týmto radi zatvárajú oči a tvária sa že sa nič nedeje, pretože ich sa to bytostne nedotýka. Ziaľ, musim takto hneď poznamenať, že toto je tá pravá akokeby nazvem to, ďalšia diagnóza choroby slávneho individualizmu, ktorá falošne človeka núti k pokryteckému a egoistickému mysleniu, že znamená azda čosi viac, ako si myslí. 

Žiaľ, musím smutne poznamenať, že mnohí ľudia ešte toto nepochopili, pretože viacerí dajú na nejakú verejnú mienku, ale nevie si utvoriť svoj vlastný názor.

Práve preto ma napadlo napríklad to, že každý sa chce hrať na nejakého individualistu, hlásame tu čosi ako individuálne potreby, možno odmietanie nejakých zaužívaných stereotypných názorov, každý proste chce vystupovať sám za seba, ale v konečnom dôsledku keď ide do tuhého, ten vlastný názor nie a nie presadiť, a väčšinou podľahnú tlaku tej pomyslenej väčšiny, radšej sa prispôsobi, aj keď to nebude mať celkovo priaznivý dopad, skôr to bude niečo nie v poriadku, ale hlavná vec, že sa prispôsobili, a že nemusia nič obetovať zo seba, nemusia s nikým bojovať, už predsa zložili tie svoje pomyslené morálne zbrane, majú to svoje, inšie nepotrebujú.

Ach. Veľmi pomýlený a veľmi nesprávny postoj k životu, to musím hneď poznamenať. A práve vtedy, keď sa toto všetko začalo diať, začali byť azda evidentnejšie rozdiely medzi ľuďmi. Čím viacej proste človek zacítil možnosť a vôňu peňazí, tým viacej sa mení vo svojej spoločnosti na nepoznanie. Verte, neverte, je to pravda, s viacerými to proste zamáva. V podstate každému sa to môže stať, nikoho ale za to samozrejme neodsudzujem. Proste je tu jedno prirovnanie, ktoré hovorí o tom, že zabudol vôl že ťeľaťom bol. 

Takéto čosi sa priam raketovou rýchlosťou šíri nezadržateľne medzi ľuďmi a vstupujú im čoraz častejšie do povedomia. Niekto to zo začiatku môže vnímať ako nejaký žart. Veď predsa o nič nejde, ale postupom času sa to zmení, a nadobudne to inšie rozmery, než si na začiatku predstavoval.. Časom sa proste všetko môže meniť, a je len na nás, či sa to bude meniť smerom dopredu, teda pozitívne, a s prihliadnutím na potreby druhých, a bude to na šťastie druhých ľudí a v prospech spoločnosti, a teda pôjde to smerom dovonku, alebo naopak. bude sa to sústreďovať len na tých vyvolených, ktorých sa to má možno týkať, ako také nepísané pravidlo, a na tých druhých sa akokeby okamžite zabudne,

Myslím si, že napríklad v takom politickom spektre sa toto presne deje, ak chcem byť konkrétny. 

Je to proste presne ako napríklad, keď sa dvaja mladí, muž a žena navzájom spoznávajú. Ak im na sebe záleží, hneď je dobré vymenovať vlastností, ktoré nie sú im po chuti, aby sa proste otvorili včas, a vyložili takto pravdivé karty na stôl. Je lepšie hneď na začiatku prijať nejaké nie že nedostatky, to je normálne, ale čosi, čo nám môže trebárs hneď od začiatku vytvárať také bariéry, že nám to proste bude časom prekážať, a bude sa to stupňovať.

Lenže keď človek má na sebe nasadené tie pomyslené ružové okuliare, tak proste má tendenciu tie chyby jednoducho prehliadať s nádejou, že sa postupom času všetko zmení. Potom nanešťastie vypávajú na povrch rôzne nezrovnalosti, a zrazu to nebudeme vedieť v kľude riešiť.

Na záver by som vám všetkým chcel popriať príjemný nedeľný čas a úspešný nastávajúci týždeň. 

Zdieľaj článok na facebooku
52 odoberateľov

Komenty k článku