Táto doba nie je najľahšia, aby si človek len tak, bezhlavo proste mohol vyberať, čo sa mu zachce, a aby mohol byť nejaký prieberčivý. Ja poviem na seba. V robote, v kuchyni, mali zvyšné pečené buchty.
Roboty som mal celkom dosť, nemôžem sa sťažovať, a zrazu som dostal ponuku, či si nezoberiem čerstvé buchty, ktoré zvýšili od včera, t.j. toho času, aby sme sa rozumeli. A či proste si to nechcem zobrať. Boli skutočne v pdostate čerstvé, z predchádzajúceho dňa, a je to vynikajúce jedlo. Proste jedná sa o to, že buď si trochu z toho zoberiem, alebo to naopak, skončí v podstate v odpade, lebo inde by to nevedeli samozrejme spotrebovať, čo by bola len škoda, a jedlom predsa sa nesmie plytvať, je to skutočne hriech.
Než by ste boli aj neviem akí presvedčení ateisti, alebo materialisti, ale jedlom sa proste plytvať nesmie, to nie je pekné. Sú na svete ľudia, sú proste oblasti, ktorí tam nanešťastie veľmi hladujú, a bežní ľudia, ani nie veľmi bohatí, budú daromne vyhadzovať plnohodnotnú stravu do odpadu? A mnohým by sa to predsa zišlo. Pýtam sa teda. To je kresťanské? Pán Boh chráň nás od takéhoto čosi, to sa proste nesmie.
Tu vidím napríklad, ako bol to zázrak áno, keď si prelistujem stránky Písma Svätého, tak napríklad máme evanjeliový príbeh, ktorý hovorí o tom, ako Pán vyučoval ľud, ktorý ho prišiel počúvať. Po čase boli hladní, samozrejme aj telo treba zasýtiť, nikto nie je len tak, že neje, normálna biologická potreba, prijímanie stravy a podobne. A tu sme svedkami toho, že Ježiš vykonal zázrak. Z piatich chlebov a dvoch rýb nasýtil päťtisícový zástup ľudí, a dokonca po jedle nazbierali dvanásť košov omrviniek. Ako sa toto všetko udialo je veľká záhada, ale predovšetkým milosť od Boha.
Musel to byť veľmi silný zážitok, keď sa toto stalo, a proste sa toto zaznačilo na stránky Písma Svätého. A keď si to teraz, mimo tohto príbehu biblického, keď sa vrátim k pôvodnému odstavcu, tak sme tu opäť pri probléme, keď ktosi sa chce silou mocou nad kýmsi vyvyšovať.
Opäť sme pri probléme, pri pokušení pýchy. Je to veľmi nebezpečné, a sú veľa ľudí, ktorí týmito neblahými maniermi čoraz viac a viac oplývajú a dávaju to patrične najavo, a predsa neviem, nie som si celkom istý, o čo konkrétne im ide? V kariére napredujú, a predsa im je čosi tŕňom v oku, ako sa hovorí. Je to akokeby ich nejaká pažravosť, istý druh nenásytnosti? Poznám mnohých takýchto ľudí, a proste neviem celkom presne, keď pozorujem ich konanie, o čo im vlastne ide. Načo to všetko je dobré? Čo tým získajú?
Podľa mňa je veľmi smiešne, ale predovšetkým veľmi plytké si namýšľať, že napríklad malí ľudia, majú malé práva, ale veľkí ľudia majú veľké práva. To je taký psychologický chyták, ktorý možno poznáte, možno nie.Niektorí sa proste boja, že prídu o svoje popredné miesto. Kam to všetko speje, a aké to neskôr môžu mať dopady? Je to dobré pre človeka?
Takíto ľudia, teraz to poviem akože obrazne, veľmi radi a s veľkou nemierou plytvajú všetkým čo sa len dá, so slovami, veď ja to nepotrebujem, načo mi to bude, keď neviem čosi celé spotrebovať, nemusí sa samozrejme jednať len čisto o stravu, môže to byť v pracovnom procese, kde trebárs vznikne nepotrebný odpad z materiálu, z ktorého vznikli nejaké výrobky, a teda vždy pri takejto výrobe samozrejme vznikne aj odpad, ktorý sa našťastie dá spracovať mnohorakým spôsobom.
Veď predsa vznikajú mnohé prevádzky, ktoré sa špecializujú práve na spracovanie nejakého prebytočného odpadu, ktorý sa teda ďalej vie spracovať a vymyslieť do nejakej opätovnej použiteľnej a zmysluplnej formy, z ktorej ešte predsa môže mať niekto iný úžitok a radosť, hoci môže byť to aj druhotriedny výrobok, ale toto poznáme predovšetkým pod pojmom ako výrobok vyrobený z recyklovaného odpadu.
Toto všetko čo som povedal, nemusíme si to nutne premietnuť do duchovného videnia, kto to nemá v sebe vypestované, ale predsa aj do roviny človeka, ktorý nepraktizuje vieru. Veď na vlastné oči som predsa videl, keď som robil, že firma produkuje obrovské zisky, a dosť napríklad som sa čudoval, že im napríklad záleží doslova na nejakých maličkostiach, ktoré pri tých obrovských príjmoch nepredstavujú nijakú vážnu škodu alebo hrozbu, ale predsa sa k tomu celkom pristupovalo s vážnosťou a s rešpektom, pretože takto to predsa má byť.
Na záver by som chcel takto napísať. Vážiť si treba všetko, a nesmie sa zbytočne ničím plytvať, čo sa ešte ako tak dá použiť, a to platí vo všetkých sférach. To nie je o prehnanom šetrení, alebo neviem čo, ale o tom, že človek si má vážiť všetko to, čo má v živote. Hrať sa na niekoho, ktorý rád a predovšetkým zbytočne míňa na rôzne darobniny, ktoré aj tak reálne nepotrebuje nie je frajerina. To je hlúposť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár