Myslím si, že mnohým proste nechýba to prvotné nadšenie a zápal pre nejakú vec, čo nie je v podstate na škodu veci, ale finta je tu predsa len. Ale celkom isto zabudnú, aké to neskoršie môže mať dopady na jeho osobu, a častokrát, koľko nešťastia si môžu týmto aj následne privodiť. Častokrát sa to stáva pomerne neskúseným jedincom, ktorí nevedia do čoho idú, lebo nemajú adekvátne a potrebné skúsenosti.
To vedia dokonale využiť práve tí, ktorí sa do toho vyznajú až moc dobre, a vedia, ako na to. Vedia, že každý ide len po jednom jedinom, a práve s touto vlastnosťou sa teda často predstavujú svojim podobným ľuďom, ktorých tiež chcú nasmerovať tam, kde sú oni. Má to však háčik, zadarmo to nebude, len sa to dobre počúva, a ten druhý to proste nevie celkom ľahko odhadnúť, lebo pomaly a postupne sa stáva jednoducho zaslepený, a je teda veľmi slabo vnímavý pre skutočnú realitu, ktorá pre neho onedlho nastáva. Presne takéto dopady môže mať aj pri sledovaní nejakých nezdravých motivačných predstavení, kde človeka sa síce snažia pozitívne povzbudiť, ale zabudne sa častokrát nato, že práve efekt je úplne opačný.
Na sebe proste vidím sám, a v posledné dni som sa v tomto aj pomerne dosť zbadal, že sa len utvrdzujem v hore menovanom aspekte. Nehrniem sa proste do niečoho nie preto, lebo sa mi nechce, ale preto, lebo počítam s tým, že prípadný neúspech môže mať priam katastrofálne následky, a nie som si istý, či by som to dokázal prijať nejakú veľkú prehru, zvlášť, keď sa ten jav proste akokeby opakoval z minulosti. Človek sa má poučiť z minulosti, a čosi také už viac nespraviť, ale na druhej strane musíme si uvedomiť iné skutočnosti.
Ak niekto cíti, že chce čosi dosiahnuť, kde nie je na prvom mieste niečo materiálne, niečo, čo je proste z tohoto ľudského hľadiska pominuteľné, treba podľa môjho názoru ísť do toho. Nehovorím teraz, že v čo najkratšom čase, ale netreba to proste dlhodovo odkladať. Ono to raz príde. Ak sa necítiš na niečo dnes, alebo teda hneď teraz, nič sa nedeje. Ono to príde, to si ťa raz počká, to hovorím v dobrom svetle.
Viacerí práve toto odkladajú, pretože to, čo je očiam neviditeľné, to nechcú veriť. Necheme proste vidieť úspech, ktorý sa teda skrýva pod povrchom, a nie viditeľne navrchu. Neveríme, že z toho korienka čosi vzíde, pretože na to samozrejme potrebujeme čakať, a mnohí ľudia proste nechcú čakať, a tu sa stáva ďalšia chyba. Málokto je trpezlivý, a málokto si uvedomuje, že niekedy skutočne jedine trpezlivosťou, keď sme v očakávaní a podobne, sa práve vtedy udejú veľké veci, ktoré nás namotivujú a proste posunú vpred. Jediná podmienka je ale na takéto čosi mať trpezlivosť, a čo je dôležitejšie, mať vieru v dobrý výsledok, a v tejto dobrej vôli aj vytrvať, nič viac prakticky.
Mnohí sú sklamaní a samozrejme frustrovaní z nejakého neúspechu, a nikdy sa proste nechcú už ani pokúsiť vrátiť a dokončiť to, čo začali. Akokeby proste si to nechceli pripustiť aj takúto alternatívu, ktorá v podstate už v tomto okamihu sa pre nich stala úplnou realitou, a teraz vlastne čo robiť. Povedal by som to tak, že to je veľká chyba, a nevedia proste čo robia. Ak raz si niečo chcel, choď do toho za každú cenu, pretože dlhotrvajúce volanie má proste za následok to, že človek na to skutočne je povolaný, len potrebuje v niektorých záležitosti ľudsky, osobnostne, ale hlavne vnútorne duchovne vyzrieť. To platí pre všetky odvetvia, v ktorom sa stretávame v každodennom živote, nielen pre duchovné.
Sú osoby, ktoré ešte na škole plánujú vyštudovať prestížny odbor, a to len preto, lebo v ňom sa dosahujú vynikajúce platové podmienky a podobne. Nie je to zlé, avšak prílišný, nazval by som to karierizmus, môže mať negatívny dopad na rozvoj ľudskej osobnosti s nebezpečenstvom, že svoje okolie, svojich kamarátov, známych, bude jedného dňa považovať za podradných, za akýchsi menej schopných, až neschopných, pretože takto to vidí on už z iného uhla pohľadu, ktorý môže byť mierne pokrivený.
Nie je to zlé, ale tu riskuje, že proste tie dôležité náležitosti jednoducho prehliadne. Je lepšie včas vykonať akúsi prevenciu, kde budeme mať proste ten pracovný proces priebežne pod kontrolou, ako neskoršie riešiť problémy, ktoré v podstate ani nemuseli byť nebyť našej nepozornosti buď na začiatku alebo v priebehu toho procesu. Toto mi hovorí v krátkosti manažment riadenia.
Ak si proste nedá niečo dostatočne vysvetliť a povedať všetky klady aj zápory, aby proste mohol o tom ešte v tichosti popremýšľať, pretože je múdre to porekadlo, že ráno je múrejšie večera... Potom je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ale každý to zistí sám za seba.
Záverom by som chcel ešte v krátkosti spomenúť. Teda nechať si čosi aj ležať v hlave, a najmä o tom rozmýšľať, čo mi to môže pomôcť, alebo naopak. Čo všetko mi to ešte môže nedajbože aj uškodiť, a samozrejme takého čosi sa múdry človek predsa chce vyvarovať za každú cenu, aby neutrpel nejakú ujmu, z ktorej by sa mohol ešte dlho spamätávať, môže toto všetko mať zlý dopad na neskoršie obdobie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár