V minulom blogu na túto tému som opisoval viac menej moju nie celkom príjemnú, ale zato dobre poučnú skúsenosť, jednak s pouličným predajom, nejakým produktom, ktorý sa samozrejme dobre predáva, ak je pravda, dobre a správne odprezentovaný ako čosi, bež čoho sa nemôžeme zaobísť.

V živote je pravda, že sa nezaobídeme bez viacerých vecí, ale tu sme narazili na koreň všetkých problémov. Nemáme problém si nakúpiť úplné zbytočnosti, ktoré reálne nevyužijeme, ale je to preto, aby sme možno spravili čo najlepší dojem práve na toho predávajúceho. V snahe možno ohúriť dotyčného predávajúceho si nakúpime aj to, čo by sme nikdy nekúpili. Prečo je tomu tak?

Myslím si, že koreň všetkého je tu pýcha. Chceme akosi krátkodobo kohosi ohúriť, že my sme jedným z tých, ktorým je v podstate čosi viac a lepšie dopriate, ako možno ostatným, a podľa toho sa začíname aj tak správať, že sa ani sami nespoznávame v našich reakciách pri komunikácii s dotyčnými osobami. Presne v ten okamih môžeme mať klamlivý pocit, že všetko závisí len od nás, ale nie je to celkom pravda.

Možno to tak má byť, ale tu opätovne zakrývame svoju identitu. Súvisí to jednak s akýmsi nezdravým preceňovaním nás samých, alebo práve naopak, s nezdravým podceňovaním. Tu musíme nutne skonštatovať, že aj jeden prvok, aj druhý menovaný sú vlastne extrém, medzi ktorými nevieme celkom správne nájsť ten logický stred. Čo potom vlastne sa deje?

Ponúknu vám rôzne produkty, ktoré v podstate nemáte záujem kúpiť, a napokon ani by ste si to nikdy nekúpili, ale neviete možno odolať čaru celých tých rečí, a už máte v rukách zbytočnosti, nad ktorými neskoršie krútite hlavou, a neviete čo vlastne s tým máte robiť. Nikdy ste to predtým nechceli, a v podstate to ani nepotrebujete, ani nechcete, ale možno nechcete nejako nepriamo uraziť toho predávajúceho, a vy nechcete ostať v nejakých nepríjemných rozpakoch. Načo toto všetko slúži?

Sú ľudia, ktorí vedia byť veľmi nepríjemní, a dávajú to patrične najavo hneď od samého začiatku, a vy potom máte pocit, že toto proste nemôže byť normálna osoba, a chcete od toho všetkého proste dať čím skôr ruky preč, a nechcete s tým mať nič viac spoločné. Nejedná sa len o nejaký dokonalý marketingový ťah, a podobne, kde človeka namotávajú na čosi, čo v skutočnosti nepotrebuje a podobne, ale celkom tu ide o útok na ľudskú psychiku s cieľom dostať človeka tam kde to chcú oni, a nechcete vy.

To sa mi nepáči. Tu som videl, že existujú proste ľudia, ktorí spravia všetko preto, aby mali nejaký zisk, nevidiac pritom, že aj zajtra je proste deň, a nie vždy sa musí dariť. Všetko a za každú cenu sa nedá všetko predať, alebo vlastniť. Takýmto ľuďom proste v sebe chýba akási pokora pred týmto svetom, konkrétne pred Bohom, a keď sa nám niečo nevydarí, obyčajne sa cítime možno veľmi mizerne, a nevieme sa s tým, teda s prípadným neúspechom možno dlhodobejšie vyrovnať, a opäť nastáva nejaký problém.

Áno. Viacerým chcú niektorí ľudia pri prvom kontakte vyzdvihnúť predovšetkým ich dobré a pozitívne stránky. Nie je to zlé, avšak tu si musíme dať pozor na čosi inšie. Isto je to lepšie, ako človeka na prvý pohľad vlastne okamžite odpísať, predstaviť sa takto v zlom a negatívnom svetle, a v tomto duchu viesť aj konverzáciu behom ktorej v podstate zistíte, že to nevedei v podstate k ničomu, a všetko začaté bude veľmi rýchlo aj ukončené a podobne. Lenže problém je, že mnohí aj skúsení sa nechajú doslova pomýliť a opantať akokeby niekým, komu ide len o celkový imidž a podobne.

Im nejde o vaše šťastie, som si tým istý, o vašu preukázanú opravdivú radosť, pretože každý obchodník tú spontánnu radosť a podobne len predstiera, to nie je predsa skutočné. Vy pre neho isto nie ste dôležitý, pretože to, čo vám lichotí od neho, povedal v ten deň dvadsiatim iným, a ešte viacerým toto isté v podstate len naučene zopakuje nič viac. Takáto ale je realita. Ak nechcete samozrejme od neho nič kúpiť. Práve preto nemám rád týchto predajcov, a mal som potrebu to takto napísať.

Záverom by som ešte čosi také napísal. Na základne nejakých dojmov a podobne, a vlastne toto všetko nie je celkom správny a korektný prístup ku človeku. Každý má svoju jedinečnú hodnotu, ale mnohí na to zabúdame, pretože ten prvý kontakt už proste robí svoje, a sú ľudia, ktorých jednoducho o opaku už od prvej chvíle proste vôbec ani nepresvedčíte.

Ešte jeden krátky postreh. Vystanoví tu potom takáto otázka Aký je teda morálny kredit týchto ľudí, ktorí potrebujú neustále kohosi terorizovať, možno aj šikanovať v tom horšom prípade, ktorí potrebujú akokeby neustále mať pod kontrolou nielen svoje správanie a seba samého, ale aj ľudí okolo seba, ale v podstate to vôbec nevyžadujú tie okolnosti, je to jednoducho len jeho rozmar nič viac, aby si podriadil nejakého človeka, ktorý mu bude dostatočne servilný a ochotný plniť jeho častokrát nezmyselné požiadavky a jeho vlastné sny a podobne? Odpoveď si môžeme dať každý sám za seba.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár