Dnes je krásny letný deň, a akurát som sa vrátil domov a už konečne oddychujem. Teším sa, lebo večer opäť idem na omšu. Chcel by som teda dnesa v tomto článku nadviazať na predchádzajúci blog s touto tematikou.

A takto sa komusi negatívne prihovoriť, a ešte si myslieť, že ho vlastne z dačoho dvíhame, a že on si má ešte čosi uznať a podobne, keď sa s ním možno rozprávame prvých päť minút, a obyčajne tí ľudia sa ku nám správajú, ako keby sme im boli starými známymi, pričom takéto neobvyklé správanie môže častokrát spôsobiť mnohé problémy a nejaké rozpaky. Kto vlastne je ten človek, a čo od nás chce. Azda toto prvé mi napadlo po pár minútach konverzácie,z ktorej, ak sa mám pravdivo priznať, dodnes neviem celkom presne, aký mali so mnou úmysel, ale viem, že som rád, že som tú ponuku neprijal, lebo by som proste sa tam necítil šťastný. Ešte to. 

Myslím si že toto je jeden z komerčných spôsobov, ako niekoho napríklad dostať do pasce. Po svete totiž behajú ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s obchodovaním, a myslia si, že keď uzatvoria nejaký obchod, ktorý je zdanlivo pre nich výhodný, ale v podstate prerobili, len si to neuvedomujú, tak vlastne oklamali sami seba. Ekonomika mi ponúkla veľmi veľa príkladov, napríklad aj čo sa týka finančnej krízy dopad ktorej podľa mňa celkom reálne budeme ešte pociťovať minimálne toto desaťročie, ak nie naozaj dlhšie časové obdobie. 

Nie je takýto spôsob len klamstvom? Myslíte si možno, že toto sú len také reči, ale nevedel som celkom presne riešiť túto situáciu. Ja som osobne taký, že keď ma ktosi o čosi požiada, tak áno, snažím sa najprv premýšľať, a potom povedať, a neskôr samozrejme konať. Lenže keď si všimnene, v živote sa nám stáva pravý opak. Najprv konáme a potom rozmýšľame. Najprv čosi pod zámienkou, veď robím niečo dobré pre toho dobrého, ale potom si všimneme niekoľko súvislosti, a zistíme, že ten dotyčný nás len využíva nič viac, a má z toho celkom dobrý prospech.

Domnievam sa, že celý tento materialistický svet presne funguje podľa takejto schémy. Celé dianie v tomto svete je len dômyselná mašinéria, ako vyťažiť z niektorých ľudí proste maximum, a nesprávať sa k nim vôbec slušne, Apropo, čo to znamená?

Niektoré pracovné stimuly a podobne, nie sú len o to, a teda aj celý ten marketing a podobne, že človek dostane za prácu zaplatené a podobne. To nefunguje. Vytráca sa proste aj to, že človek majú za svoju odvedenú prácu pochváliť. Zaplatené za prácu je normálne, pretože mi to pripomína aj Písmo Sväté vo svojich stránkach, a síce, ...."robotník si zaslúži svoju mzdu." "Lenže problém je, že človek častokrát áno, dostane tú mzdu, ale akú? je spokojný? Dá sa slušne a kvalitne vyžiť? Myslia aj dotyčný, keď kohosi prijímajú ku sebe, že ten človek u nich bude len dlhodobo pracovať? 

V tejto ekonomike sa mi nepáči, že sa na pracovníka hľadí ako na zdroj príjmu. Oveľa menej sa už dostáva napríklad nejakého morálneho ocenenia, medzi ktoré napríklad patria pochvaly a podobne. A toto veľmi dobre vedia, a snažia sa to proste skresať na minimum. Nie je to správne. Aj z kresťanského hľadiska nie je to správne. Napríklad v súčasnosti si neviem predstaviť, žeby som dostal nejaké bonusy, pokiaľ by som si to skutočne nezaslúžil, a teda cítil by som pri tom, že som napríklad teda niekoho o to ukrátil, komu to naozaj patrilo, a ja by som mal ostať ticho. 

Daj si predsa aj ty sám v sebe takú otázku. Ako by si sa cítil, keby si bol len ty uprednostňovaný, a druhí tebe rovní by boli zanedbávaní. Doteraz v týchto mojich článkoch som rozoberal len problematiku, ktorá sa viac menej individuálne vzťahuje na mňa, teda každý si môže dať túto otázku, ale my musíme mať záujem o spravodlivé jednanie v rámci kolektívu, teda, jednoducho povedané, brať ohľad aj na ostatných, lebo takto je to správne, a takto to má byť. Byť spravodlivým, teda tento pojem si častokrát mýlime, a vzťahujeme si ho pričasto napríklad teda len na seba, keď sa jedná konkrétne o našu osobu.

To musíme nutne povedať, pretože aj druhí ľudia cítia vlastne presne to čo my, a musíme sa preto vcítiť do kože tých druhých. Ja osobne mám rád prísnu spravodlivosť. Koľko mám dostať, toľko mám dostať, a podobne je to tak isto na rovnakú váhu vo vzťahu k ostatným. 

Chcú naozaj takýto ľudia vyzdvihnúť nejaké pozitívne ľudské vlastnosti, možno prospešné pre nejaký obchod, ktorý sa má následne zrealizovať, alebo je to len nejaká veľmi šikovná, a dobre premyslená finta, kde nás chce ktosi na niečom nachytať? Ako je to vlastne?

Prečo sa toto všetko vlastne deje? Pretože v tomto svete sa čoraz častejšie prehlbujú rozdiely medzi ľuďmi. Zámerne som sa vyhol pojmu chudobným a bohatým, pretože to je široký pojem. Tu vidím ako hlavný problém. Aj toto je odvrátená tvár biznisu a podobných aktivít. Potom tu máme kadejaké akokeby motivačné školenia, motivačné webové portály, kde paradoxne cudzí ľudia chcú vtĺcť do hlavy, ak to mám doslova takto opísať, že človek musí makať na sebe, a bude sa mať rozprávkovo dobre. Nie je to predsa pravda. Toto všetko je klam. Chcú ťa proste dostať do pasce a stade už niet návratu. Pretože musíme si najprv ujasniť niektoré nezrovnalosti. Nedá sa robiť všetko. 

Na záver ešte by som chcel napísať toto v krátkosti. Viacerí z nás síce áno, máme motiváciu, ale nemáme silu niečo začaté dokončiť do úspešného konca, prípadne si niečo predstaviť čosi dlhodobé, alebo natrvalo a podobne, a tu to môže byť problém. Ako z jednej strany tak aj z druhej. Opäť tu môžu celkom iste vzniknúť niekoľko nedorozumení, ktoré keď sa celkom jasne hneď na začiatku, to je najlepšie, nevyjasnie, môže sa to vyostriť do nepríjemných problémov. To je prípad, kedy človek nechce vidieť aspoň trošku perspektívu do budúcna, č sa na to hodí, alebo nie. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár