Samozrejme, je toto celkom všobecná téma, ale ako vidíme, máme v nej rôzne názory. Ako som sa celkom iste mylne dozvedel, tak niekedy sú životné situácie, kedy napríklad stretneme osobu, ktorej dôverujeme, a keď proste odíde, azda je veľmi obtiažne a náročné, namávé strentúť ešte kohosi, kto by mohol celkom iste oplývať tými istými dobrými vlastnosťami, ako ich mal ten náš kamarát, s ktorým sa teda aspoň načas naše cesty rozdelili.
Na začiatku by som chcel zdôrazniť, že každý máme svoj vnútorný svet, to je bezpochyby, a teda každý je proste emočne a psychicky nastavený úplne inak. Určite si uvedomujeme všetci, že neexistuje schéma akéhosi dokonalého človeka, ktorý si prežil len to najlepšie, a to zlé ho len obchádzalo. Ako to myslím, presnejšie vyjadrím v nasledujúcich riadkoch.
Minule som si matne prechádzal na tablete stránku, o najlepšie zarábajúcich hokejistoch, futbalistoch a ostatných športovcoch. Celkom ma to bavilo pozerať tento svet. Avšak spravil som to nie preto, aby, ľudovo povedané, sme napríklad slintali, že koľko oni majú peniažkov, a čo všetko si mohli dovoliť nateraz kúpiť, a čo všetko si reálne kúpia, a ani to veľmi nepocítia, a v podstate si žijú na kráľovskej vysokej nohe, a možno bežné problémy ostatných smrteľníkov, ľudovo povedané, sú im na míle vzdialené. A teda my si to nemôžeme dovoliť.
Ono to tak len tak celkom dobre vyzerá, ale nie je to v podstate pravda, pretože človek musí dá sa povedať v každom okamihu života zápasiť o určité hodnoty, ktoré si chce v sebe zachovať. Vydobyť si proste istý životný štýl, podľa ktorého sa počas života bude riadiť, pretože vie, že inak jednoducho neprežije. Toto všetko zažívam v podstate teraz ja sám, a musím povedať, že práve teraz ide o veľa. Som za mnohé veci veľmi vďačný, ako som spomínal teda aj minule, možno aj za tie chvíle samoty, a za určité aj hluché miesta. Toto ale mnohí nedokážu, pretože máme tendenciu sa len ľutovať, a keď niečo nevynde, bojíme sa ľudovo popasovať.Zápasiť o vlastné bytie, kde nie sú napríklad finanie rozhodujúcim a stimulačným faktorom, ale to, ako človek dokáže prežiť v spleti rôznych problémov, ktoré určite neminú nikoho, a každý si musí to svoje odskákať.
Teda som za to, že človek by mal byť primerane otvorený, ale nie úplne, aby všetko v jednom raze nevyzradil možno aj tým nesprávnym ľuďom, ktorý o to vôbec ani len nestoja.
Prečítal som si otázku, že niektorí ľudia nemajú nádej, alebo toto všetko je len zredukované na naozajstné minimum, nemajú nejakú výhliadku do lepšej budúcnosti, a toto sú klasické myšlienky nás všetkých. Otázka ale nie je, či bude lepšia budúcnosť, ale či človek má optimistický pohľad plný viery v sebe. Práve v tomto by som povedal veriaci človek vie, čo všetko si musí odskákať.
Čo teda dodať na záver tohoto článku? Nepovedal by som, že teda, aj keď ma to veľmi zlákalo, či tendenciu lepších výhliadkov má veriaci alebo neveriaci človek, pretože to všetko je individuálne poňatie každého z nás. Závisi to aj od uhla pohľadu. Ani viera nie je rozhodujúci prvok, skôr by som povedal, niečo ako pomáhajúci faktor, kde človek práve v otázke viery vie v tichosti prísť sám od seba na to, čím vlastne je, aký toto všetko má význam, ak možno sa človek aj trápi, či vie, že môže byť ešte lepšie a či je vytrvalý, či má nádej v sebe.
Či teda vidí aj naozaj reálne niečo viac v tomto svete než len ten konzumizmus, materializmus, ktorý človeka na jednej strane živí, to samozrejme nepopieram, je veľmi potrebný, pretože pracovať je veľmi potrebné a veľmi užitočné ale na druhej strane ho môže celkom isto narušiť až zlomiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motorbreath
24. 2.febuára 2018 13:02
Slova plynu... ale kamarade, docital som a mam z toho taky mindfuck ze co si tym chcel povedat a co tam vlastne ti hokejisti robili fakt... netusim
Napíš svoj komentár