Je to moc komplexná téma, dosť široká, ale na margo jedného článku to trochu napíšem azda oveľa všeobecnejšie ako zvyknem, nakoľko to pravdepodobne musím ešte prispôsobiť adekvátne mysleniu, a porozumeniu mladšej osoby, ktorá nemá ešte skúsenosti a podobne. Ale všetko chce samozrejme určitý čas. Je dobré, keď človek sa z niečoho poučí, keď čerpá nejakú inšpiráciu.
Zatiaľ na niečo podobné ešte musíš dozrieť. Úvaha je celkom dobrá. Musiš vychádzať aj z niekoľkých faktov. Aké bolo finančné zázemie, a aké bolo ekonomicky silné prostredie v ktorom sa pohybovali, aká bola kúpna sila a dopyt po produktoch, ktorý proste vystihli.
Vieš pozri si takého S.Jobsa. Založil firmu, ktorá patri medzi najlepšie na svete. I phone je jednoznačne to najlepšie čo môže byť, a ťažko ho ktosi prekoná. Azda postupom času, ako pôjdu technológie dopredu možno. Zatiaľ sa konkurent naozaj nenašiel. Lenže treba si uvedomiť ekonomickú stabilitu, a zohľadniť všetky fakty. Je pravdepodobné, že ak by si bol na takejto úrovni a vymyslel nejaké zariadenie, kvalitnejšie ako produkty apple, isto by si zbohatol.
To dopohody. Čo sa týka školy. Pozri. Po škole zistíš kde je tvoja brázda. Časom si uvedomíš, že je dobré, ak ti niečo nevyšlo, trebárs v tej škole, a že tá zlá známka bola proste výsledkom toho, že niečo naozaj neviem, a zodpovedá to momentálnemu stavu v ktorom sa nachádzam, ale chcem to svojou snahou a usilovnosťou zlepšiť k lepšiemu. Aj čo sa týka teda práce.
Je pravda rozdiel pracovať kdesi za minimálnu, je rozdiel pracovať za tisíc eur, za desať tisíc, alebo za 100 tisic eur. Toto ale nechcem moc rozoberať, azda mnohé diskusné príspevky o tom dávajú lepšie a hodnoverné svedectvo, ťažko toto objektívne posudzovať, pretože tam rozhodujú iné parametre.
Možno preháňam, možno nie. Kde je ale ten strop.... ten v podstate vôbec neexistuje. Chamtivosť mnohých ľudí spôsobuje morálnu priepasť, v ktorej sa ocitá čoraz viac nazvem to chamtivých, ziskuchtivých ľudí, ktorí si myslia, že tým, že sú možno ekonomicky stabilní, a dávajú to patrične najavo, vyvoláva celkový dojem, že takýmito ľuďmi chceme byť. Kto chce takým byť? Čo všetko sa za tým skrýva? Je to spravodlivé, alebo je to nekalé. Mnohí si neuvedomujeme, ako si niekto môže celkom ľahko priťažiť nejakým veľmi unáhleným a dobre nepremysleným riešením, možno riešením zahorúca v nádeji, že to je to najlepšie, čo sme mohli v tej chvíli vykonať.
Aj človek má právo na omyly, ale vo viacerých prípadoch poznáme predsa jenu poučku a tou je fakt, že každá situácia sa vyskytne len raz, a nemožno ju prakticky zopakovať, všetko je jedinečné. Je to celkom iste akási nastražená pasca, do ktorej je azda veľmi ľahké sa chytiť, dať sa nachytať, ktorá nevedie celkom iste na cestu šťastia, o čom teda samozrejme pojednávajú rôzličné duchovné zamyslenia a podobne. Môžeš si pravda vybrať pramene, z ktorých chceš čerpať, či je to Biblia samotná, alebo nejaké morálne poučenia, nejaké zamyslenia, nejaké odporúčania a podobne, teda od tých, ktorí už na základe nejakých tých skúsenosti vedia, že to nie je správna cesta, a nikdy na nej neboli šťastní, ani nie sú.
Nikdy takým nechci byť, pokiaľ na to naozaj nemáš. Je veľká chyba, keď niekto sa do niečoho hrnie, ale naozaj na to nemá nijaké predpoklady, proste nie je mu to dané. Dosť dlho som nad tým uvažoval, prečo je to tak, ale to vie pravdepodobne len sám Pán Boh. Niekomu proste nadelil viac, niekomu azda menej. Prečo je to tak je proste jedno veľké tajomstvo, ktoré sa dozvieme v správnom čase, ale nie hneď. Poznám jedno príslovie, že všetko sa urovná, všetko bude fajn, dobré, ale nie hneď. To je chyba, ktorú mnohí robia, že nevedia čakať, a preto z náhlivosti robia veľké chyby. Chcú proste vlastniť veci, ktoré síce vlastniť môžu fyzicky, to nikomu neberiem, ani to nechcem popierať, že sa to nedá, ale na to ešte nedozreli.
A problém je, že si to nevedia priznať, že ešte nedozreli, lebo oni sami tomu ešte nerozumejú. To vidím aj tu predsa v tejto komunite. Cesta k nejakému úspechu nevedie za jeden deň, poprípade za jeden okamih, ale, teda aspoň ja to tak vnímam, že je to proste súhrn Ak niekto raz ochutná čosi také, už to nikdy nebude tak ako predtým, a veľmi sa mu zmení život. Keď si človek zvykne pravdepodobne len na to dobré, zanechá tú nepohodlnosť, ktorá ho teda dočasne obklopovala.
Mnohí nie sú pripravení na robenie chýb, pretože vidia len to u druhých, čo chcú vidieť, tie úspechy a podobne. Potom mnohé okolnosti ich odradia, nedotiahnu to do konca, a mnohí proste z tej cesty odpadnú. Otázka je, ako sa s tým človek dokáže vyrovnať. Je namieste, aby človek voči viacerým okolnostiam sa nutne stal akýmsi ľahostajným, a nie všetko si pripúšťať k sebe. Viacerí sme možno príliš komusi dôverčiví v nádeji, že aj ľudia v našej spoločnosti a najmä teda našej blízkosti sú na tom podobne.
Na záver ešte čosi takéhoto napíšem. Odpoveď na tvoj blog je azda to, že máme každý jeden svoje osobitosti, ktoré ťa charakterizujú, ale nie každý ich chce preukázať, pretože je silne ovplyvnený niektorými skutočnosťami, ktoré vytvárajú v nás nejaký blok, ktorý nevieme možno z vlastnej vôle prekonať. A taktiež, že na viaceré veci musíme byť citovo stabilní. Napríklad preto, lebo nie sme teda dostatočne motivovaní, alebo nie sme podporovaní od kohosi, od ktorého by sme to naozaj čakali, ďalej že necítime proste tie zadné dvierka, teda nejaký ten bod, od ktorého by sme sa mohli odraziť. Napriek tvojim vedomostiam nemusíš byť úspešný.... celkom iste sa môže stať, že budeš nešťastný, a nebude sa ti dariť, a budeš len prežívať, budeš robiť podradné veci. nie každý sa dokáže s takouto situáciou vyrovnať. všetko je vec pohľadu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár